-
ZELENÝ ŠTVRTOK: KRÍZA KŇAZSTVA A EUCHARISTIE
-
Bratstvo svätého Pia X. a jeho jednota s Cirkvou — príhovor kardinála Gerharda Müllera
-
Kardinál Roche je veľmi, veľmi znepokojený
-
Kardinál Simoni uprednostnil nekoncelebrovať
-
Ak chceme zachrániť Európu, musíme sa naučiť hovoriť jej materinským jazykom. Rozhovor s Dr. Miklósom Földvárym
-
Kázeň kardinála Burkea na svätej omši v bazilike svätého Petra vrámci púte Summorum Pontificum 2025
-
Kardinál Bagnasco: „Tradičná omša? Nevidím v tom problém, ak sa všetko robí s dobrou vôľou.“
Božie dielo
„Svätá omša je majstrovským dielom Božej múdrosti a milosrdenstva. V nej náš Pán sprítomňuje svoju obetu na kríži obetovaním toho istého Tela a tej istej Krvi, ktoré boli obetované Otcovi za našu spásu. Búra dvetisíc rokov, ktoré nás delia od Kalvárie a privádza nás priamo k Jeho krížu, k jeho svätým ranám, k Jeho prevzácnej Krvi, k prebodnutému Srdcu.“
– Peter Kwasniewski
Liturgický kalendár
Z tmy smrti prechádzame do svetla zmŕtvychvstania. – Liturgia dnešného dňa je veľkou veľkonočnou vigíliou, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala cez celú noc a zakončila sa omšou vigílie v nedeľu ráno. Aleluja sa spievala len v nedeľu ráno, keď Spasiteľ slávne vstal z hrobu. Všetkých veriacich viazala povinnosť pod ťažkým hriechom sa zúčastniť na tejto vigílii, od ktorej pochádza aj náš názov „Veľká noc“.
Liturgia sa začala „post Nonam“, teda večer po odbavení cirkevnej modlitby, predpísanej na deviatu hodinu (našu tretiu popoludní). Koncom stredoveku ju posunuli na popoludnie Bielej soboty, na pamiatku toho sa nám zachovali nešpory vo svätej omši. Konečne prešla na predpoludnie, ako ju aj dnes máme (pozn. pred reformou 1955). Delí sa na časť večernú (Lucernare), nočnú (Vigillia) a rannú (Baptismale), po ktorej nasleduje omša vigílie.