Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane.
Spolok latinskej Omše na Slovensku je laické hnutie, ktoré má za cieľ udržiavať a rozširovať úctu k Usus Antiquor rímskeho rítu liturgie a pracovať pre zaistenie udržania Usus Antiquor rímskeho rítu liturgie, ako je kodifikovaná v Missale Romanum, rovnako v praxi ako aj v predpisoch ako starobylému Eucharistickému sláveniu užívanému a uctievanému v stáročnom liturgickom živote univerzálnej Cirkvi.
Spolok chce chrániť a propagovať používanie latinčiny, gregoriánskeho chorálu a posvätnej polyfónie v liturgii Rímskokatolíckej Cirkvi a slúžiť Cirkvi tým, že bude napomáhať členom Spolku a všetkým veriacim kresťanom lepšie chápať a plodnejšie sa zúčastňovať na katolíckej liturgii a posvätných úkonoch založených na princípe Lex orandi, lex credendi est.
Prečo by tradičná svätá omša mala byť presadzovaná?
V liste biskupom, ktorý sprevádzal motu proprio Summorum Pontificum, Benedikt XVI. vysvetľuje, mysliac na „staršie liturgické tradície“:
Všetkým nám prináleží zachovať bohatstvo, ktoré sa vyvinulo skrze vieru a modlitbu Cirkvi, a dať mu náležité miesto.
Ak by sa tieto tradície a bohatstvo, ktoré obsahujú, stratili, Cirkev ako celok by bola ochudobnená.
Svätí a učitelia latinskej Cirkvi od šiesteho storočia až do roku 1970 poznali omšu, ofícium a ostatné sviatosti vo formách, ktoré sú totožné alebo blízke tým, ktoré sa zachovali v liturgických knihách z roku 1962. Tieto formy tvorili základ ich spirituality a boli základom ich teológie. Ak moderní katolíci tieto formy nepoznajú, alebo ešte horšie, ak ich odmietajú, budú im spisy a duch týchto mužov a žien cudzie a budú sa odpútavať od svojich vlastných tradícií.
Tieto liturgické tradície obsahujú implicitne i explicitne dokonalé vyjadrenie učenia, disciplíny a spirituality Cirkvi. Postupné zmeny, ktoré sa uskutočnili v omši a ktoré Cirkev prijala po veľkom uvažovaní, predstavujú rozvíjanie teologického chápania Cirkvi. Tie časti, ktoré sa nikdy alebo takmer nikdy nezmenili, ako napríklad kánon omše, predstavujú posvätný vklad, ktorý pápeži a učitelia Cirkvi považovali za základný viac ako pätnásť storočí. Dôležitosť tejto skutočnosti je obsiahnutá v slovnom spojení „lex orandi, lex credendi“: zákon modlitby je zákonom viery.