Kristus namiesto ideológií – Kardinál Müller o tom, ako si vybudovať pevný dom života
Kath.net dokumentuje príhovor Gerharda kardinála Müllera, emeritného prefekta Kongregácie pre náuku viery, na tohtoročnom stretnutí „Summorum Pontificum“ 26. 10. 2024 počas liturgického slávenia v Bazilike svätého Petra v plnom rozsahu vo vlastnom, neautorizovanom pracovnom preklade – kardinál Müller sa na týchto dňoch zúčastnil ako delegát Biskupskej synody.
Tradičná liturgia: Prostriedok k rastu viery, nie jej garancia
Naša viera musí tvárou tvár rozličným búrkam nášho života neustále rásť. Tejto skutočnosti nebola ubránená ani Panna Mária, ktorej viera počas jej života rástla a nemôže tomu byť ubránený ani nikto z nás. Pravý opak tých, ktorí sa pasujú za nositeľov ortodoxie, napríklad aj preto, že chodia na Tradičnú svätú omšu. Kým ona je vynikajúcim prostriedkom uctievania Boha a nárastu našej viery, zďaleka nie je garanciou toho, že budeme spasení. Je prostriedkom. Preto sa mnohí, ktorí sa nazdávajú, že sú na správnej ceste, môžu ocitnúť naopak na tej nesprávnej.
Profesor de Mattei: „Slovensko mám veľmi rád a cítim tu naozaj rímskeho ducha, zvlášť vo vernosti, ktorú prejavujete tradičnej omši.“
Prof. Roberto de Mattei, ktorý bol hosťom konferencie Spolku latinskej omše v júli 2024, venovanej Benediktovi XVI., sa v rozhovore podelil o svoje hlboké pohľady na tradičnú liturgiu. Diskutoval o tom, ako Benedikt XVI. prispel k obnoveniu tradičnej latinskej omše a jej duchovnej dôležitosti v Katolíckej cirkvi dneška.
Kázeň arcibiskupa Oroscha na prvej tradičnej latinskej omši v Trnave
Prinášame Vám na stránke Spolku latinskej omše kázeň Mons. Jána Oroscha, trnavského arcibiskupa, ktorú predniesol počas slávenia tradičnej latinskej svätej omše v kaplnke Fatimskej Panny Márie v priestoroch trnavskej arcibiskupskej kúrie na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 2019, čím sa začalo pravidelné slávenie tradičných latinských svätých omší v Trnave. Pri príležitosti piateho výročia Vás pozývame aj k modlitbe za Mons. Oroscha.
Americký Profesor Francesco Giordano: „Účasť na konferencii o Benediktovi XVI. v Trnave bola veľmi obohacujúca.“
Otec Francesco Giordano, diecézny kňaz a profesor, riaditeľ rímskej pobočky Human Life International, prednášajúci na prvom ročníku konferencie Dilexi decorem domus tuae, hodnotí aktuálny ročník a celkovo konferenciu Spolku latinskej omše: Vidím len a len zlepšenie. Predovšetkým pozvanie veľadôstojného pána profesora Pabla Blanca Sarta, posledného laureáta Ratzingerovej ceny, bolo pre toto každoročné stretnutie na Slovensku o osobnosti Ratzingera veľmi dôležité. Okrem toho bol obohatením diskusie aj profesor Roberto de Mattei, odborník na Druhý vatikánsky koncil.
Úprimne dúfam, že tieto konferencie o Ratzingerových myšlienkach, popri svätých omšiach, ktoré sa slávia so všetkou dôstojnosťou, ktorú si Boh vyžaduje, napomôžu tomuto krásnemu hnutiu, aby skrze neho duše viac vnútorne rástli v Bohu.
Profesor Blanco: Môj život s Benediktom XVI.
Počas jeho tohtoročnej návštevy na Slovensku na pozvanie Spolku latinskej omše, ktoré zabezpečil a sprostredkoval otec Ľubomír Urbančok, bol profesor Pablo Blanco z Navarrskej univerzity, laureát Ratzingerovej ceny a znalec diela a života Benedikta XVI. prednášajúcim odborníkom na konferencii Dilexi Decorem domus Tuae. Pri tejto príležitosti spolu viedli tento hlboký a inšpiratívny rozhovor.
Kardinál Muller: Členovia Cirkvi môžu sklamať. Prosme o vytrvalosť.
Katolícka cirkev dnes s veľkou radosťou oslavuje slávnosť apoštolov Petra a Pavla. Sám Pán buduje svoju Cirkev na skale v osobe svätého Petra, ktorý spája všetkých kresťanov vo vyznávaní Ježiša Krista, Syna živého Boha.
Toto spasiteľné vyznávanie Božieho Slova, ktoré sa stalo telom v Kristovi, je možné len vtedy, ak božské poslanie apoštolov pokračuje aj po ich smrti a ak sa ich autorita naďalej vykonáva v Kristovom mene. List rímskej cirkvi kresťanom z Korintu, pripisovaný Klementovi, tretiemu biskupovi na Petrovom stolci v Ríme, svedčí o apoštolskej postupnosti biskupov.
Pánov Duch naplňuje zemekruh
Dalo by sa povedať, že dnes slávime istým spôsobom zavŕšenie Zjavenia sa Boha človeku. Zoslanie Ducha Svätého je akoby predĺžením predošlej slávnosti, Pánovho Nanebovstúpenia. Po tom, čo Ježiš Kristus ukazuje človeku konečný cieľ a zmysel ľudskej existencie, dáva mu všetky nevyhnutné prostriedky. Slávnosťou Turíc sa Cirkev, ktorá sa zrodila z Kristovho prebodnutého boku na kríži, stáva viditeľnou realitou, ktorá je nástrojom k dosiahnutiu Spásy človeka a teda k jeho konečnému pridruženiu k Nanebovstúpenému Pánovi. „Tým, čím je v našom tele duša, tým je Duch Svätý v Kristovom tele, ktorým je Cirkev“.
Pápežská omša, vzor rímskej biskupskej omše
Príspevok, ktorý predniesol páter Claude Barthe na 13. konferencii Medzinárodného centra liturgických štúdií, sa zaoberal témou: Koncelebrácia pontifikálnej svätej omše na Zelený štvrtok v Lyone, pozostatky starorímskych koncelebrácií.
Popolcová Streda | kázeň kardinála Burkea
Započíname Veľký pôst zjednotením sa s naším Pánom v jeho eucharistickej obete, sviatostnej obnove jeho obety na Kalvárii. Naša opravdivá účasť na dnešnej svätej omši je nielen uznaním našej hriešnosti, našej potreby spásy, ale aj prejavom dôvery v Božiu najmilosrdnejšiu odpoveď na našu ľútosť, dôvery v pomoc Božej milosti a vo večný život. Preto sa budeme modliť nad obetnými darmi v Sekréte: „Pane, prosíme Ťa, učiň nás schopnými priniesť Ti tieto dary, ktorými oslavujeme začiatok tohto velebného tajomstva.“
POPOLCOVÁ STREDA
Nezabúdajme však, že v boji ducha proti telu musíme byť vyzbrojení: preto nás svätá Cirkev zhromažďuje vo svojich chrámoch, aby nás zasvätila do duchovnej domobrany. Svätý Pavol nás už oboznámil s podrobnosťami obrany týmito slovami: „Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja!
Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!“. Knieža apoštolov dodáva: „Keď teda Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte tým istým zmýšľaním.“
Pripomínajúc nám dnes toto apoštolské učenie, Cirkev pridáva ďalšie, nemenej výrečné, ktoré nás núti vrátiť sa späť do dňa predsavzatia, ktoré spôsobilo, že sú nevyhnutné tie boje, ktoré sa chystáme podstúpiť, a odčinenia, ktorými musíme prejsť.
Byť katolík, a nie tradicionalistický partizán
Pred nejakým časom som bol pozvaný do jedného slovenského mesta, aby som slúžil svätú omšu pre skupinu gymnazistov. Svätú omšu v slovenčine, teda podľa liturgickej reformy. Správa obletela do niekoľkých hodín mesto, aj miestny kňazský seminár. Bohoslovci i jeden kňaz sa čudovali: Urbančok slúži pokoncilovú liturgiu?
Keďže som dlhšie konfrontovaný s rozličnými názormi tohto druhu, rozhodol som sa nateraz reagovať týmto blogom, hoci by som rád napísal celú knihu na danú tému. Keďže v Cirkvi prebiehajú rozličné diskusie, kde sa spochybňujú aj základy viery, ktoré sú pre katolíka nespochybniteľné, rozhodol som sa prispieť do diskusie aj ja. Aspoň tým, ktorým dobrá vôľa nechýba, chcem vysvetliť niekoľko základných postojov.
PREČO CHODÍME NA RORÁTY? O význame ticha
Každý z nás, kto má skúsenosť s pozorovaním nočnej oblohy, vie veľmi dobre, že čím je väčšia tma, tým je lepšia viditeľnosť hviezd na nej. Aký je len krásny pohľad na mliečnu dráhu z tichého, dedinského alebo horského prostredia. Tak ako tma, bez ruchu mestského osvetlenia, umožňuje lepšie pozerať na oblohu, tak každý z nás potrebuje hlboké vnútorné ticho, aby mohol vnímať hlas Boha. Ticho neznamená ani tak v prvom rade vonkajšie mlčanie, ako ticho vnútorné, uzobranosť.
Svedectvo: Prvýkrát som sa zúčastnil na tradičnej omši, aká krása!
Z priamej skúsenosti som mohol vidieť, ako starý obrad nenecháva priestor pre prípadnú vynaliezavosť celebranta, ktorý nekatalyzuje záujem prítomných: v centre všetkého je Skutočnosť, ktorá sa slávi a ku ktorej smeruje aj celebrant. Okrem toho a mnohých iných vecí nás však povzbudzoval aj postoj prítomných veriacich. Nebolo tam zvyčajné rozprávanie, ktoré charakterizuje naše zhromaždenia pred a po svätej omši, ale ticho, sústredenosť, rozjímanie.
„Veľké znamenie sa ukázalo na nebi: žena, odetá slnkom“ (introit)
Keď dnes pozeráme na Božiu Matku ako znak, či znamenie nášho života, ku ktorému sa máme približovať a v ktorej Nanebovstúpení vidíme cieľ našej ľudskej existencie si uvedomujeme potrebu „znakov“, prostredníctvom ktorých nám Boh vytýčil cestu k nemu. Na prvom mieste sú týmito znakmi sviatosti Cirkvi, ktoré nám viditeľným znakom sprítomňujú neviditeľnú milosť. Tie nachádzajú svoj zdroj v prítomnosti Ježiša Krista, ktorý je predovšetkým prítomný vo sviatostiach.
Benedikt XVI.: Pápež liturgie
V súčasnosti je možné pozorovať bohatú diskusiu v otázkach predkoncilovej liturgie na Západe, ako aj odpor alebo značné nesympatie v istých cirkevných kruhoch u nás i v zahraničí voči predkoncilovej liturgii. Častokrát sú otvárané mnohé náročné otázky medzi zástancami aj odporcami tejto liturgie, ktoré však nachádzajú veľmi plytkú a povrchnú argumentáciu.
Summorum pontificum: zdroj budúcnosti
Nikdy nemožno dosť často opakovať, že liturgia ako vrchol a prameň Cirkvi má svoj základ v samotnom Kristovi. Náš Pán Ježiš Kristus je vlastne jediným a definitívnym veľkňazom novej a večnej zmluvy, pretože sa obetoval a „jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú“.
Chybná liturgická formácia
Je márne a v rozpore s učením Cirkvi vidieť vo svätej liturgii automatický zdroj posvätenia, ktorý človeka oslobodzuje od akéhokoľvek umŕtvovania, od úsilia vnútorného života, od boja proti diablovi a vášňam.
Príhovor kard. Saraha: „Smerom k autentickej implementácii Sacrosanctum concilium“
V tomto príhovore vám chcem predložiť niekoľko úvah o tom, ako by sa západná Cirkev mohla posunúť k vernejšiemu uplatňovaniu Sacrosanctum concilium. Navrhujem pritom položiť si otázku: „Čo zamýšľali otcovia Druhého vatikánskeho koncilu pri liturgickej reforme?“ Potom by som sa chcel zamyslieť nad tým, ako sa ich zámery realizovali po koncile. Nakoniec by som vám chcel predložiť niekoľko návrhov pre liturgický život Cirkvi v súčasnosti, aby naša liturgická prax vernejšie odrážala zámery koncilových otcov.
Osobná pocta Beneditkovi XVI. od albánskeho katolíka
Správu o smrti pápeža Benedikta XVI. som prijal v trpkej nálade. Spätne mi to pripomenulo emócie, keď som premýšľal o jeho abdikácii. Napriek tomu je to tentoraz oveľa odlišnejšie. Zároveň som cítil hlboký smútok a vďačnosť. Som totiž presvedčený, že toto nie je rozlúčka, nie je to koniec, ale skôr nový večný začiatok. Napriek tomu, že ma premohli silné emócie, snažil som sa napísať niekoľko adekvátnych slov na adresu Jeho Svätosti a podeliť sa o krátke, skromné a osobné svedectvo, o reflexiu v znamení vďačnosti a náklonnosti.