Úspešný druhý ročník konferencie o Benediktovi XVI.

V Trnave sa 6. júla 2024 uskutočnila už v poradí druhá konferencia Spolku latinskej omše na Slovensku venovaná liturgickému prínosu pápeža Benedikta XVI. Pred niekoľko desiatok účastníkov predstúpili dvaja významní hostia zo zahraničia. Myšlienka konferencie SLO na Slovensku vznikla práve v súvislosti s tým, že myslenie tohto významného pápeža vnímame ako kľúčové pre uchopenie problémov a vývoja liturgickej reformy a jeho následného vplyvu na náboženský život. Práve idea nevyhnutnosti kontinuity v Cirkvi vyjadruje nevyhnutnú existenciu subjektu Cirkvi, ktorá je garantom neporušiteľnosti a neporušenosti odovzdávania katolíckej viery skrze dar Zjavenia prijatý od jej Božského zakladateľa.

Ako prvý vzácny hosť sa prihovoril profesor Pablo Blanco Sarto z Navarrskej univerzity v Španielsku. Profesor Blanco je minuloročným laureátom prestížnej ceny Josepha Ratzingera, ktorú si prevzal vo Vatikáne z rúk pápeža Františka. Obdržal ju za prínos v oblasti výskumu teologického dedičstva pápeža Benedikta XVI., o ktorom publikoval množstvo kníh, medzi nimi takmer tisícstranový intelektuálny životopis v Španielskom jazyku. Na záver konferencie bol uvedený aj slovenský preklad jeho knihy – syntézy teologického myslenia s názvom Od Ratzingera po Benedikta XVI., ktorý na necelých dvesto stranách textu geniálnym spôsobom vyjadruje myšlienky nemeckého pápeža v kľúčových termínoch jeho teológie.

Vo svojej prednáške predstavil tému eucharistie v náuke Josepha Ratzingera. Podľa neho si súčasný človek už nekladie hlboké otázky týkajúce sa otázky ohľadom bytia vecí – čím veci sú. Pohľad moderného človeka je pragmatický, a teda si kladie otázku o tom, načo nám konkrétne veci sú. Preto je potrebné predstaviť tajomstvo eucharistie ako tajomstvo klaňania sa Bohu. Z tohto dôvodu nie je možné redukovať slávenie eucharistického tajomstva len na moment svätého prijímania. Vďaka takémuto redukovanému pohľadu sa rozšíril aj v katolíckej Cirkvi protestantský, utilitaristický pohľad, ktorý zabúda na to, že eucharistia, a teda aj svätá omša, je v prvom rade nekrvavým znovuzprítomnením obety Kríža. Dar spásy je Božím darom, a preto v prvom rade nenáleží na nás, aby sme boli tí, ktorí vyvíjajú ohľadom liturgie, a teda aj eucharistie, iniciatívu. My sa nachádzame v pozícii obdarovaného, ktorý tento dar prijíma od samotného Boha. Eucharistia je pre Ratzingera aj oslavou alebo sviatkom viery, ako nazval jedno svoje dielo zasvätené tejto téme. Z tohto dôvodu má veľkú dôležitosť priebeh celého eucharistického slávenia, ktoré je tak zamerané v prvom rade na Boha, nie na človeka. Je to taktiež aj škola modlitby, kde sa s liturgiou učíme tomu, čo modlitba je a kde, znovu, nie je človek protagonistom, ale Boh a jeho milosť.

Vo svojej prednáške vo Fulde v roku 1980 bol Ratzinger veľmi kritický vo veci liturgickej reformy a poukázal na skutočnosť, že sa obnovená liturgia stala miestom mnohých rečí, ale mála skutočných slov a stala sa priestorom nedostatku krásy.

Človek nie je slobodný vo vymýšľaní liturgických textov, pretože liturgia sa prijíma ako dar, nie tvorí.

Následne sa prihovoril profesor Roberto de Mattei, autor Dejín Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré boli predstavené v Trnave v ich slovenskom preklade práve pred piatimi rokmi. De Mattei je na Slovensku známy aj vďaka svojim mnohým komentárom ohľadom diania v Cirkvi a vo svete, ktoré vynikajú mimoriadnou hĺbkou. Profesor De Mattei bol v roku 2001 pozvaný samotným Ratzingerom na dôležitú medzinárodnú konferenciu o predkoncilovej liturgii vo francúzskom Fontgombault.

Vo svojej prednáške poukázal na motu proprio pápeža Benedikta XVI. ako na múr proti prevládajúcemu relativizmu. Keď sme svedkami toho, ako ubúda kresťanstvo, priamoúmerne môžeme sledovať, ako narastá relativizmus, proti ktorému upozornil Joseph Ratzinger v predvečer svojej voľby na stolec nástupcu svätého Petra. Súčasný relativizmus vychádza úzko z myšlienok neomarxistov, medzi nimi Antonia Gramsciho, ktorý zdôrazňuje primát praxe nad teóriou. Jeho dôsledkom je v Cirkvi snaha o akúsi politickú korektnosť. Takýto spôsob uvažovania napokon viedol aj v samotnej Cirkvi k tomu, čo taliansky mysliteľ a teológ Cornelio Fabro nazval antropologickým zvratom Karla Rahnera. Jeho najemblematickejším vyjadrením je slávenie omše tvárou k ľudu, resp. chrbtom k Bohu.

Pápež Benedikt XVI. chcel prostredníctvom svojho motu proprio Summorum Pontificum poukázať na nevyhnutnú kontinuitu v Cirkvi, ktorá je hrádzou relativizmu, ktorý prináša súčasné odkresťančovanie.

Po prednáškach nasledovalo predstavenie slovenského prekladu knihy profesora Pabla Blanca Sarta Od Ratzingera po Benedikta XVI., ktorú vydal Spolok latinskej omše na Slovensku.

Joseph Ratzinger bol zvolený za pápeža 19. apríla 2005 a prijal meno Benedikt XVI. Počas jeho pontifikátu, ktorý bol sprevádzaný rôznymi výzvami a kontroverziami, formoval svoju víziu na základe pozitívneho a aktívneho prístupu k viere. „Pravda sa navrhuje, nie vnucuje“, opakoval často Benedikt XVI., čo odráža jeho snahu o „pozitívnu ortodoxiu“, koncept predstavený americkým teológom Johnom L. Allenom.

Autor knihy, ktorý sa dlhodobo venoval štúdiu Ratzingerových diel, začal svoje bádanie s existencialistickým a personalistickým tónom jeho knihy Úvod do kresťanstva. Následne prešiel k podrobnej biografii nemeckého teológa, čo viedlo k hlbšiemu výskumu fundamentálnej teológie a teológie náboženstiev. Tento výskum, ktorý bol publikovaný v rôznych časopisoch a neskôr aktualizovaný, prináša komplexný pohľad na Ratzingerove myšlienky.

Kniha je rozdelená do siedmich hlavných kapitol, ktoré odrážajú kľúčové aspekty Ratzingerovho pontifikátu: rozum, srdce, stvorenie, adorácia, Ježiš Kristus, Cirkev a krása. Tieto pojmy tvoria odpoveď na výzvy postmoderny a ukazujú novú koncepciu rozumu, otvorenosť k svetu, estetický rozmer a ústrednú rolu lásky a nádeje.

Autor tiež vyjadril radosť nad tým, že kniha vychádza v slovenčine, jazyku, ktorý síce neovláda, ale mal možnosť spoznať vďaka pohostinnosti a srdečnosti slovenského národa. Osobitne poďakoval Spolku latinskej omše na Slovensku, otcovi arcibiskupovi Jánovi Oroschovi, otcovi Ľubomírovi Urbančokovi a prekladateľovi knihy otcovi Radovanovi Rajčákovi za ich podporu a pomoc pri vydaní tejto publikácie.

Na záver autor vyjadril nádej, že jeho dielo pomôže slovenským čitateľom lepšie pochopiť život a myšlienky pápeža Benedikta XVI., ktorý, hoci pochádza z Bavorska, má blízko k Slovensku.

Konferencia bola ukončená Slávnostnou svätou omšou v kaplnke Panny Márie Fatimskej na arcibiskupskom úrade. Následne sa vzácni hostia zišli k slávnostnej večeri v reštaurácii Forhaus, ktorá okrem výnimočnej večere poskytla aj výborné celkové zázemie. Za tieto podmienky im patrí veľká vďaka.

Napokon všetci zúčastnení vyjadrili nádej, že sa budú môcť stretnúť aj budúci rok, prvú sobotu v júli, na už treťom ročníku konferencie Spolku latinskej omše Dilexi Decorem domus Tuae.