Svätej Lucie, panny a mučenice

Umučenie svätej Lucie | Veronese, 1585/1586

Lucia nám svieti v adventnom šere. – Panna zo Syrakúz, ktorá pre svojho Božského ženícha pohrdla zemským ženíchom a podstúpila mučenícku smrť sťatím asi v roku 304. Hrob má v Benátkach v benediktínskom kostole na ostrove San Giorgio. Meno Lucia znameni „svietiaca“.

Svätá omša oslavuje jej panenstvo a vytrvalosť v mučení. Pri svätej omši sme jedno so svätou Luciou, s ňou sa aj my zasväcujeme Kristovi (lekcia) a nachádzame drahocennú perlu kráľovstva Kristovho (evanjelium), za ktoré všetko obetujeme.

Kristova nevesta. – Typ Kristovej nevesty, ktorý ovláda túto omšu, je obrazom Cirkvi, ale i kresťanskej duše. Nevesta Kristova miluje spravodlivosť a nenávidí hriech, jej život zaváňa príjemnou vôňou svätosti a čistoty (introit). Zasnúbená je Kristovi (lekcia). Celý život jej uplynul v očakávaní príchodu Božského ženícha. Očakávala ho s kahančekom lásky v nepretržitom bdení, kým sa s ním nestretla v okamihu smrti; vtedy ju Kristus pojal na svoju nebeskú svadbu (evanjelium). Vo svätej obete obetuje sa Cirkev spolu so svätou pannou a obetuje aj nás (ofertórium). V okamihu premenenia i my zažívame blažené stretnutie s Kristom, ktorý nám dáva okúsiť sladkosť svojej nebeskej hostiny (komúnia). V tejto omši sa duša naša cíti Kristovou nevestou a podľa príkladu svätej panny vžíva sa do najvnútornejšieho spojenia s Božským Ženíchom najmä pri svätom prijímaní.

— Misál latinsko-slovenský, SSV, 1952, Trnava