Pondelok po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätého Klimenta
Trpiaci Daniel (Kristus) sa prihovára za Jeruzalem (Cirkev). – Svätým krstom nás Pán vyviedol zo zajatia hriechu. Stali sme sa mu nevernými a znovu sme upadli do zajatia, ale spejeme k radostnému vyslobodeniu (lekcia). Aj pre Krista je smrť na kríži bránou k vzkrieseniu (evanjelium).
Utorok po Prvej Nedeli Pôstnej
Štácia u sv. Anastázie
V hluku tohto sveta putujeme v ústrety Kristovi. – Procesia veriacich viedla z chrámu svätého Mikuláša „vo väzení“ do chrámu svätej Anastázie, ktorý založila pravdepodobne Anastázia, nevlastná dcéra cisára Konštantína. Pred chrámom sa schádzali mnohé cesty a na námestí pred ním bol trh, na ktorom sa čulo kupčilo. Pri spomienke na cesty tohto sveta si veriaci uvedomovali cesty Božie, vedúce do blaženej večnosti (lekcia) a z chrámu svojho srdca vyhnali všetok hluk svetských myšlienok (evanjelium) najmä pri svätej omši, keď sa pripravovali na stretnutie s Kristom.
Pondelok po Prvej Nedeli Pôstnej
Štácia u sv. Petra v okovách
Kristus, náš Pastier a Osloboditeľ z okov hriechu. – U svätého Petra sa cítime ako ovečky, ktoré Spasiteľ vedie na dobrú pastvu (lekcia). Dáme sa ním viesť, a preto nás pri poslednom súde spozná ako svoje stádo, oddelí od hriešnikov (baranov) a vovedie do večného ovčinca (evanjelium). V poslednej orácii (nad ľudom) prosíme o oslobodenie z okov hriechov (porovn. štáciu).
Sobota po Popolcovej Strede
Po noci veľkopôstneho pokánia svitne ráno radostného stretnutia so vzkrieseným Spasiteľom. – Omša poukazuje na to, že pôvodne bola vigíliou pred prvou nedeľou pôstnou. Omša sa slávila na úsvite v nedeľu. Symbolika tmy a svetla sa tu krásne uplatňuje a príchod Spasiteľa s východom Slnka už naznačuje jeho budúce vzkriesenie a naše stretnutie s ním (evanjelium).
Piatok po Popolcovej Strede
Náš pôst majú sprevádzať skutky milosrdenstva, najmä almužna. – Obidvaja štácioví svätí (Štácia u svätého Jána a svätého Pavla) sú príkladom obetavej lásky k blížnemu a hlavne almužníctva (sviatok 26. júna). Aj lekcia a evanjelium nás k tomu povzbudzujú.
Štvrtok po Popolcovej Strede
Cirkev sa prihovára za svoje dietky, pripojme sa k nej. – Vo svojom veľkopôstnom boji sa odporúčame do ochrany kresťanského bojovníka svätého Juraja, ktorý premohol pekelného draka. Modlitba bojujúcej Cirkvi za svoje dietky (introit) bude mať taký účinok ako modlitba kráľa Ezechiáša (lekcia) a príhovor rímskeho stotníka (evanjelium). Predobrazom kresťanského bojovníka Juraja je starozákonný Ezechiáš a novozákonný vojak. Tieto tri postavy sa predstavujú v novšej liturgii. Sú nám vzorom boja a modlitby plnej dôvery.
Sv. Agáty, panny a mučenice
Naša duša má byť Agatou (dobrou). – Po sviatku svätej Cecílie v novembri, svätej Lucie (svetlá) v decembri a svätej Agnesy (čistá) v januári nasleduje vo februári deň svätej Agáty (dobrá). Svätá panna a mučenica bola najvyšším ideálom svätosti u prvotných kresťanov. Preto aj omšový kánon obsahuje ich mená. I svätá Agáta pretrpela za Krista vyberané muky. Zmučenú uzdravil svätý Peter apoštol. Po nových utrpeniach zomrela v žalári v Katánii (na Sicilii) okolo roku 250. Jej závoj zachránil Katáncov od nebezpečenstva lávy, a preto ju aj dnes vzývajú ako ochrankyňu pred požiarom. ]ej hrobom sa honosí dóm v Katánii.
Svätá omša prezrádza radosť Cirkvi (introit) nad stálosťou telesne slabej panny (lekcia). Pán si zobral svoju nevestu na nebeskú svadbu (evanjelium).
Sv. Františka Saleského, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Biskup dobrotivého srdca. – Narodil sa v Annecy (severné Francúzsko). Ako ženevský biskup horlivo pracoval na obrátení švajčiarskych kalvínov. So svätou Františkou de Chantal (sviatok 21. augusta) založil preslávnu ženskú rehoľu Navštívenia, z ktorej pochádzajú svätice: svätá Margita Alacoque a svätá Bernadeta Soubirous. Pre jeho hlboké asketické spisy mu Cirkev priznala titul učiteľa Cirkvi. Zomrel 28. decembra 1622. Dnes je výročný deň prenesenia jeho tela do kostola Navštívenia v Annecy (1623); jeho ostatky sa stratily v časoch francúzskej revolúcie.