Svätého Kalista I., pápeža a mučeníka
Starostlivosť o kresťanské pohrebné miesta. – Cirkev spravoval (217 – 222) za cisára Alexandra Severa. Jeho umiernenosť voči kajúcim verejným hriešnikom bola pre niektorých príležitost'ou, aby ho napádali. Jeho odporcom bol aj filozof Hipolyt, prvý protipápež, ktorý však odvolal svoje poblúdenie, a svoju vernosť ku Kristovi a Cirkvi neskôr spečatil mučeníctvom (porov. 13. august). Upravil katakomby, ktoré sú pomenované podľa neho. Zaviedol kántrové dni a postavil baziliku Panny Márie za Tiberom (Trastevere). Pretrpel kruté mučeníctvo, v ktorom skonal dňa 28. septembra 222. Najprv bol pochovaný v katakombách pri Via Aurelia, neskôr preniesli jeho pozostatky do chrámu Panny Márie za Tiberom, kde pod hlavným oltárom odpočívajú i dnes.
Svätého Eduarda, kráľa a vyznávača
Blahoslavení čistého srdca! (Mt 5, 8) – Posledný anglosaský kráľ, vnuk svätého Eduarda, kráľa a mučeníka. Mladosť strávil v mravne skazenom prostredí, ale čistotu si zachoval nedotknutú. Ako král' (od roku 1043) sa stal vzorom kresťanského panovníka, ktorý sa všemožne staral o svojich poddaných a upevňoval kresťanstvo v krajine. V manželstve zachoval panenstvo. Zomrel 5. januára 1066. Pochovaný je v chráme svätého Petra v Londýne.
Svätého Františka Borgiu, vyznávača
Vzor Kristovej poníženosti. – Pochádzal z kniežacieho rodu Kandie a bol vicekráľom Katalónie (v Španielsku). Dojatý pohľadom na mŕtve telo kráľovnej Izabely, po manželkinej smrti opustil svetský život a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, kde sa stal jej tretím generálnym predstaveným. Bol pravým vzorom poníženosti a sebazapierania. Nepoddajne odmietal všetky hodnosti, ktoré mu ponúkali. Zomrel 30. septembra 1572 v Ríme. Pochovaný bol najprv v Ríme, od roku 1617 je jeho hrob v jezuitskom chráme v Madride.
Svätej Brigity, vdovy
Boh jej zjavil nebeské tajomstvá. – Narodila sa v roku 1303 pri Upsale (Švédsko) z kráľovského rodu. Od mladosti často rozjímala o pretrpkom umučení Pána, pričom dostávala mnoho nadprirodzených darov. Jej muž vstúpil do rehole cisterciánov a od tých čias žila len skutkom milosrdenstva. Založila rehoľu Najsvätejšieho Spasiteľa. Zomrela v roku 1373 v Ríme. Telo previezli do Wadsteny vo Švédsku.
Svätého Bruna, vyznávača
Láska k samote a mlčanlivosti. – S niekoľkými spoločníkmi sa osadil v samote Chartreuse (lat. Cartusia) pri Grenoble (Francúzsko), kde viedli prísny pustovnícky život. Takto vznikla najprísnejšia rehoľa tzv. kartuziánov, ktorá sa vyznačuje hlavne pestovaním samoty, pokánia a mlčanlivosti. Svätý Bruno zomrel v roku 1101 v kartúze La Torre v Kalabrii (Taliansko). Pochovaný je tamtiež.
Svätého Františka z Assisi, vyznávača
Franciscus pauper et humilis – chudobný a ponižený František. – Vedený milost'ou Božou, dokonale pochopil ideál chudoby Kristovej. Čo mal, rozdal chudobným a žil z almužny. Posmechu ľudí vystavený a otcom vydedený, začal hlásať život podľa evanjelia. Okolo seba zhromaždil podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorých pomenoval menšími bratmi a putujúc Umbriou hlásal pokánie a povzbudzoval ku kresťanskému životu podľa evanjelia. Innocent III. schválil rehoľu Menších bratov (Ordo Fratrum minorum – františkáni). Na konci svojho života prijal Kristove rany (sviatok 17. septembra). Zomrel v roku 1226. Pochovaný je v krypte vlastného chrámu v Assisi.
Pochopil a na vlastnom tele nosil tajomstvo Kríža (introit, lekcia). Ako poníženému a malému zjavil mu Boh svoje tajomstvá (evanjelium). Milosť Božia ho sprevádzala (ofertórium), stal sa otcom a živiteľom najpočetnejšej duchovnej rodiny (komúnia).
Svätej Terézie od Malého Ježiša, panny
„Kto je dieťaťom, nech príde ku mne“ (Prís 9,4). – Narodila sa 3. januára 1873 v Alençone (Francúzsko). Po prekonaní mnohých prekážok vstúpila do rehole karmelitánok v Lisieux. Jej život, na milosti prebohatý, charakterizuje uskutočňovanie idey detinstva Božieho (Prís 9,4). Božský Ženích ju povolal k sebe v roku 1897. Pius XI. ju kanonizoval 17. mája 1925; roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misionárov a misií a 14. marca 1928 ustanovil jej sviatok na dnešný deň. Povolaná k svojmu Ženíchovi (introit), učí nás detinstvu Božiemu (orácia, evnjelium). Obdivujeme bohatstvo milostí, ktorými ju Ježiš obdaroval (lekcia, ofertórium, komúnia).
Svätého Hieronyma, kňaza a vyznávača
Čítajme knihu kníh, Písmo sväté! – Narodil sa v Stridone, v Dalmácii. Po prijatí krstu sa oddal najmä štúdiu svätých kníh. Z poverenia pápeža Damaza vyhotovil latinský preklad Písma svätého, tzv. Vulgátu, ktorú Cirkev prijala za úradný preklad Písma svätého. Niekoľko rokov žil na Východe ako pustovník, dlhé roky strávil v kláštore, založenom ním samým pri mieste Narodenia Pána v Betleheme. Tu zomrel v roku 420 a tu ho aj pochovali. Jeho telo neskôr preniesli do Ríma a uložili vo Veľkom chráme Panny Márie, uznávanom za rímsky Betlehem. Tu spočíva pri jasličkách Pánových (ad praesepe). Je jeden zo štyroch najväčších západných cirkevných Otcov.
Svätého Václava, vojvodcu a mučeníka
„Kto viac miluje otca alebo matku ako mňa, nie je ma hoden“ (evanjelium). – Svätý Václav, syn českého kniežaťa Vratislava a Drahomíry, bol bedlivo vychovávaný od svojej starej matky, svätej Ludmily. Jeho svätý život sa nepáčil pohanským veľmožom a títo naštvali proti nemu vlastného brata Boleslava, ktorý ho dal zavraždiť v roku 929 v Starej Boleslave. Jeho telo spočíva v katedrále svätého Víta v Prahe na Hradčanoch vo vlatnej kaplnke svätého.
Svätých Kozmu a Damiána, mučeníkov
„Bol som chorý, a navštívili ste ma“ (Mt 25, 36). – Rodní bratia a lekári (porovnaj evanjelium). Nechceli obetovať bohom, a preto ich sťali v Agä, v Cilícii, roku 303. Cisár Justinián postavil nad ich hrobom v Cyrrhu, v Sýrii, veľkú baziliku. Ich ostatky sa dostaly do Ríma, kde dal pre nich pápež Félix IV. upraviť svátyňu z pohanského chrámu na rímskom Fóre. Tu je štácia vo štvrtok 3. týždňa Veľkého Pôstu.
Cirkev si pripomína ich mená v omšovom kánone (Communicantes) a v litániách k všetkým svätým.
Spoločná omša mučeníkov Sapiéntiam bola pôvodne vlastnou omšou týchto svätých, neskôr ju privlastnili aj iným mučeníkom. Obdivujeme múdrosť svätých,že časné hodnoty obetovali za večné (introit), Cirkev ich chváli ústami starozákonného mudrca (lekcia). Prví kresťania vodievali chorých ku hrobom mučeníkov, dali sa im dotýkať plachiet, ktoré boly položené na hroby mučeníkov (evanjelium). Udalosť svätého evanjelia prežívame, ked' sme účastní na najsvätejšej obete v ich sviatok, lebo sme súčiastkou toho množstva ľudí, ktoré dnes oslavuje ich „deň narodenia“ (natale). Boh ochraňuje svojich mučeníkov (ofertórium), hoci museli pretrpieť kruté prenasledovanie, ktoré im prinieslo spoločenstvo s Kristom (komúnia).
Svätého Tomáša z Villanovy, biskupa a vyznávača
Spomienka svätých Maurícia a spoločníkov, mučeníkov
Bohato dával chudobným. – Rodom Španiel (narodený v roku 1488), augustiniánsky pustovník a dvorny kazateľ Karola V., neskôr arcibiskup vo Valencii. Vyznačoval sa dobročinnost'ou voči núdznym (orácia). Zomrel 8. septembra 1555 vo Valencii, pochovaný je v tamojšom augustiniánskom chráme.
Svätý Maurícius, vodca tébskej légie, ktorá sa skladala z kresťanských vojakov a so svojim vodcom odoprela obetovať bohom, podstúpil mučeníctvo so svojimi vojakmi. Na rozkaz cisára Maximiána ich najprv zdecimovali a nakoniec všetkých rozsekali (okolo roku 300). Ich hrob je v chráme augustiniánskych kanonikov opátstva svätého Maurícia vo Švajčiarsku.
Presvätého Mena Márie
Zdravas, Hviezda morská! – Tento sviatok pre celú Cirkev nariadil Inocent X1. v roku 1683 z príležitosti oslobodenia Viedne od Turkov.
Pozdravujeme Matku Spasiteľovu a svoju Kráľovnú na jej meniny (introit), obdivujeme jej výsady (lekcia), najmä hodnosť Matky Božej (evanjelium). S ňou sa pripravujeme na príchod jej Syna (ofertórium). Pri stole Pánovom zaujímame hodnosť, podobnú Matke Božej (komúnia).
Svätého Mikuláša z Tolentína, vyznávača
„Svet pominie, aj jeho žiadostivosť“ (1 Jn 2, 17). – Tieto slová počul náš svätý v kázni istého augustiniánskeho pustovníka. Bol kanonikom a aj sám vstúpil do tejto rehole, kde nadobudol vysokú dokonalosť. Zomrel v roku 1306. Pochovaný je v Tolentíne (stredné Taliansko).
Utorok po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätej Balbíny
Život kresťana má byť milosrdným dávaním a poníženou službou. – Dobročinná rímska pani, svätá Balbína a vdova zo Sarepty nás učia k dobročinnosti (lekcia), ktorú prikazuje Spasiteľ ako poníženú službu spolublížnym (evanjelium).
Pondelok po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätého Klimenta
Trpiaci Daniel (Kristus) sa prihovára za Jeruzalem (Cirkev). – Svätým krstom nás Pán vyviedol zo zajatia hriechu. Stali sme sa mu nevernými a znovu sme upadli do zajatia, ale spejeme k radostnému vyslobodeniu (lekcia). Aj pre Krista je smrť na kríži bránou k vzkrieseniu (evanjelium).
Utorok po Prvej Nedeli Pôstnej
Štácia u sv. Anastázie
V hluku tohto sveta putujeme v ústrety Kristovi. – Procesia veriacich viedla z chrámu svätého Mikuláša „vo väzení“ do chrámu svätej Anastázie, ktorý založila pravdepodobne Anastázia, nevlastná dcéra cisára Konštantína. Pred chrámom sa schádzali mnohé cesty a na námestí pred ním bol trh, na ktorom sa čulo kupčilo. Pri spomienke na cesty tohto sveta si veriaci uvedomovali cesty Božie, vedúce do blaženej večnosti (lekcia) a z chrámu svojho srdca vyhnali všetok hluk svetských myšlienok (evanjelium) najmä pri svätej omši, keď sa pripravovali na stretnutie s Kristom.
Pondelok po Prvej Nedeli Pôstnej
Štácia u sv. Petra v okovách
Kristus, náš Pastier a Osloboditeľ z okov hriechu. – U svätého Petra sa cítime ako ovečky, ktoré Spasiteľ vedie na dobrú pastvu (lekcia). Dáme sa ním viesť, a preto nás pri poslednom súde spozná ako svoje stádo, oddelí od hriešnikov (baranov) a vovedie do večného ovčinca (evanjelium). V poslednej orácii (nad ľudom) prosíme o oslobodenie z okov hriechov (porovn. štáciu).
Sobota po Popolcovej Strede
Po noci veľkopôstneho pokánia svitne ráno radostného stretnutia so vzkrieseným Spasiteľom. – Omša poukazuje na to, že pôvodne bola vigíliou pred prvou nedeľou pôstnou. Omša sa slávila na úsvite v nedeľu. Symbolika tmy a svetla sa tu krásne uplatňuje a príchod Spasiteľa s východom Slnka už naznačuje jeho budúce vzkriesenie a naše stretnutie s ním (evanjelium).
Piatok po Popolcovej Strede
Náš pôst majú sprevádzať skutky milosrdenstva, najmä almužna. – Obidvaja štácioví svätí (Štácia u svätého Jána a svätého Pavla) sú príkladom obetavej lásky k blížnemu a hlavne almužníctva (sviatok 26. júna). Aj lekcia a evanjelium nás k tomu povzbudzujú.
Štvrtok po Popolcovej Strede
Cirkev sa prihovára za svoje dietky, pripojme sa k nej. – Vo svojom veľkopôstnom boji sa odporúčame do ochrany kresťanského bojovníka svätého Juraja, ktorý premohol pekelného draka. Modlitba bojujúcej Cirkvi za svoje dietky (introit) bude mať taký účinok ako modlitba kráľa Ezechiáša (lekcia) a príhovor rímskeho stotníka (evanjelium). Predobrazom kresťanského bojovníka Juraja je starozákonný Ezechiáš a novozákonný vojak. Tieto tri postavy sa predstavujú v novšej liturgii. Sú nám vzorom boja a modlitby plnej dôvery.