Pondelok po Tretej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätého Marka
Len lekár Izraela (Cirkvi) môže uzdraviť prašivých (pohanov a hriešnikov). – Pohan Naaman (katechumeni) je uzdravený prorokom Elizeom (Kristom) v Jordáne (krstnej vode). Dej, spomínaný v lekcii, potvrdzuje Spasiteľ vlastnými slovami (evanjelium). Synovia kráľovstva (židia) stratia právo na dedičstvo, ich miesto zaujmú pohania.
Sobota po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätých Marcelína a Petra
Povolanie a vyvolenie pohanov (nás) a odvrhnutie židov. – Boh si vyvolil Jakuba a nie Ezaua (lekcia), a márnotratného syna prijíma za rovnoprávneho dediča (evanjelium). Podobne odvrhol neveriacich židov a na ich miesto povolal zaznávaných, ale svoje hriechy ponížene uznávajúcich pohanov. Lekcia sa vzťahuje skôr na katechumenov, evanjelium na verejných kajúcnikov. Týmto dvom dvojiciam zodpovie tretia (štácioví svätí), z ktorých jeden bol presbyter, druhý exorcista a predsa spolu vytrpeli mučeníctvo a spolu obsiahli aj korunu večnej odmeny. Podobnou láskou a svornosťou vítame nových členov Cirkvi a obrátených hriešnikov.
Piatok po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätého Vitálisa
Zaslepenosť vyvoleného národa, ktorý odvrhol základný kameň. – Piatky Veľkého pôstu venované sú Kristovmu umučeniu. Práve o štyri týždne bude Veľký piatok. Ukrižovaný Spasiteľ tu má dva obrazy: Jozefa egyptského (lekcia), ktorého bratia predal a svätého Vitálisa, ktorého pre Krista hodili do jamy a zahádzali kameňmi. Spasiteľ nakreslil svoj obraz v podobenstve o vinici (evanjelium).
Štvrtok po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u Panny Márie za Tiberom
Dve cesty: cesta smrti (boháč) a cesta života (Lazár). – Okolo dnešného štáciového chrámu sa v starom Ríme nachádzala židovská štvrť. Význam svätého evanjelia bolo ľahké uhádnuť: boháč predstavoval židov, chudobný Lazár kresťanov. Paralelne tomu zodpovedá aj dvojica v lekcii (Ezau a Jakub). Židia stratili prvorodenstvo, do ich dedičstva nastúpili kresťania. Táto pravda napĺňala katechumenov, pochádzajúcich z pohanov, veľkou dôverou.
Streda po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätej Cecílie
Cirkev odporúča Kristovi katechumenov a kajúcnikov. – Lepšie porozumieme tomuto tajomstvu, keď si predstavíme postavy troch svätých mučeníkov; v strede svätú Cecíliu, pannu, jej ženícha Valeriána a jeho brata Tiburcia, ktorých ona získala pre kresťanskú vieru. Podobne prosil Mardocheus za svoj ľud (pôvodne Ester, lekcia) a v evanjeliu starostlivá matka Zebedejovcov odporúča do Kristovej priazne svojich dvoch synov. Krásny rad žien: Ester, matka Zebedejovcov, Cecília; všetky predobrazujú Cirkev Kristovu, ustarostenú o svoje dietky.
Štvrtok po Prvej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätého Vavrinca in Paneperna
Prežívame mučeníctvo pokánia za svoje hriechy. – Cirkev venuje kazdý štvrtok Veľkého pôstu kajúcnikom, predtým verejným hriešnikom, teraz nám všetkým. Na mieste, kde teraz stoji chrám štácie, podstúpil svätý Vavrinec mučenícku smrť pálením. Máme ho nasledovať ohňom tvrdého sebazapierania. Introit je zo sviatku svätého Vavrinca (10. augusta). Aj graduál sa vzťahuje na neho. Lekcia nás povzbudzuje konať pokánie, lebo všetci sme osobne zodpovední za svoje hriechy. Cirkev prosí za svojich kajúcnikov skrze ženu kananejskú (evanjelium).
Zjavenie Preblahoslavenej Panny Márie Nepoškvrnenej
Žena oblečená do slnka s mesiacom pod nohami. – Je to sviatok Panny Márie lurdskej, ustanovený na pamiatku jej prvého zjavenia dňa 11. februára 1838. Svätý Pius X. ho predpísal pre celú Cirkev (v roku 1907).
Svätá omša oslavuje Nepoškvrnenú Pannu ako „sväté mesto“ (introit), ako ženu, oblečenú do slnka a ožiarenú hviezdami (lekcia). Ako Matku ju pozdravuje slovami anjela (evanjelium, ofertórium).
Svätej Scholastiky, panny
Jej duša sa podobala holubici. – Bola sestrou svätého Benedikta a blízko Monte Casina viedla kláštor panien zasvätených Bohu. Svätý Benedikt vo chvíli jej smrti videl jej dušu, ako odchádza do neba ako biela holubica. Zomrela okolo roku 547. Pochovaná je so svätým Benediktom v bazilike na Monte Casine.
Svätého Cyrila, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Obranca Materstva Božieho. – Ako biskup Alexandrijský na efezskom koncile v roku 431 horlivo obraňoval náuku o Materstve Božom proti nestoriánom. Zomrel v roku 444 v Alexandrii.
Svätého Jána z Mathy, vyznávača
Sloboda tela i duše. – Pochádzal z francúzskej sľachtickej rodiny. Po istom videní založil spolu so svätým Félixom z Valois (sviatok 20. novembra) rehoľu najsvätejšej Trojice (trinitárov) na vykupovanie zajatých kresťanov. Zomrel 7. decembra. Pochovaný je v Madride.
Svätého Romualda, opáta
Radostné pokánie. – Pochádzal z Raveny. Ako mladík sa utiahol do samoty a konal prísne pokánie. Jeho pokánie sa vyznačovalo duchovnou radosťou. S niekoľkými mladíkmi, ktorí ho vyhľadali, žil istý čas podľa rehole svätého Benedikta. Neskôr založil prísnu pustovnícku rehoľu kamaldulov, ktorá sa podobá kartuziánskej reholi. Jeho hrob uctievajú v kláštore svätého Blažeja vo Fabriáne (pri Ancone v Taliansku).
Svätého Ondreja Korzína, biskupa a vyznávača
Záchranca poblúdilých duší. – Ako mladík zo vznešeného rodu najprv mravne poblúdil, ale čoskoro sa spamätal a vstúpil do rehole karmelitánov, kam ho matka prisľúbila. Vyznačoval sa obracaním poblúdilých duší. Ako biskup požehnane pôsobil vo Fiesole (Taliansko). Hrob má u karmelitánov vo Florencii.
Svätého Ignáca, biskupa a mučeníka
Kristova pšenica, pomletá mlynom mučeníctva. – Bol učeníkom svätého Jána apoštola a antiochijským biskupom v Sýrii. Za Trajánovho prenasledovania ho odsúdili na smrť a v rímskom Koloseu hodili levom. Na svojej poslednej ceste do Ríma napísal sedem povzbudzujúcich listov pre kresťanov rozličných miest; z jedného z nich je aj text dnešnej komúnie. Umučený bol medzi rokmi 110 – 118. Pochovaný je v Antiochii.
Svätá omša vychvaľuje hrdinskú stálosť mučeníka, ktorou túžil zomrieť pre Krista, aby sa zrodil pre nový život (evanjelium).
Svätého Jána Bosca, vyznávača
Starosť o budúce generácie Cirkvi. – Cítil povolanie viesť mládež. V roku 1841 ho vysvätili za kňaza. Ihneď začal svoj apoštolát medzi mužskou mládežou skrze tzv. oratóriá. Pre tento apoštolát založil kongregáciu saleziánov a pre dievčatá kongregáciu sestier Panny Márie Pomocnice kresťanov. Zomrel 31. januára 1888 v Turíne, kde je aj pochovaný. V roku 1934 ho pápež Pius XI. vyhlásil za svätého. Omša vykresľuje jeho charakteristické črty, najmä apoštolského ducha.
Svätej Martiny, panny a mučenice
Sme členmi Kristovej rodiny. – Pochádzala z poprednej rímskej rodiny, ale vyvolila si Kristovu rodinu a stala sa kresťankou. Svoj rodinný majetok rozdelila chudobným. Zomrela mučeníckou smrťou okolo roku 226. Jej ostatky objavili za pápeža Urbana VIII. v roku 1634 a uložili v jej vlastnom kostole pri rímskom Fóre.
Svätého Petra Nolaska, vyznávača
Výkupca zajatých. – Pochádzal z južného Francúzska. So svätým Rajmundom (sviatok 23. januára) založil rehoľu Panny Márie na vykupovanie zajatcov. Zomrel v Barcelone 25. decembra 1256. Tam je aj pochovaný.