Svätých Kozmu a Damiána, mučeníkov
„Bol som chorý, a navštívili ste ma“ (Mt 25, 36). – Rodní bratia a lekári (porovnaj evanjelium). Nechceli obetovať bohom, a preto ich sťali v Agä, v Cilícii, roku 303. Cisár Justinián postavil nad ich hrobom v Cyrrhu, v Sýrii, veľkú baziliku. Ich ostatky sa dostaly do Ríma, kde dal pre nich pápež Félix IV. upraviť svátyňu z pohanského chrámu na rímskom Fóre. Tu je štácia vo štvrtok 3. týždňa Veľkého Pôstu.
Cirkev si pripomína ich mená v omšovom kánone (Communicantes) a v litániách k všetkým svätým.
Spoločná omša mučeníkov Sapiéntiam bola pôvodne vlastnou omšou týchto svätých, neskôr ju privlastnili aj iným mučeníkom. Obdivujeme múdrosť svätých,že časné hodnoty obetovali za večné (introit), Cirkev ich chváli ústami starozákonného mudrca (lekcia). Prví kresťania vodievali chorých ku hrobom mučeníkov, dali sa im dotýkať plachiet, ktoré boly položené na hroby mučeníkov (evanjelium). Udalosť svätého evanjelia prežívame, ked' sme účastní na najsvätejšej obete v ich sviatok, lebo sme súčiastkou toho množstva ľudí, ktoré dnes oslavuje ich „deň narodenia“ (natale). Boh ochraňuje svojich mučeníkov (ofertórium), hoci museli pretrpieť kruté prenasledovanie, ktoré im prinieslo spoločenstvo s Kristom (komúnia).
Svätého Petra Celestína, pápeža a vyznávača
Staň sa malým pre Krista! – Petra Murrone, pustovníka, zakľadateľa pustovníckej rehole celestínov, zvolili po smrti Mikuláša IV. v roku 1292 ako 79 ročného starca za pápeža ako Celestína V. Po polročnom panovaní sa vzdal tejto hodnosti. Zomrel v pustovníckej chudobe a samote v roku 1296. Hrob má v Akvile (Taliansko) v kostole Panny Márie di Collemaggio.
Spomienka svätej Pudenciány, panny
Svätá Pudenciána, sestra svätej Praxedy (sviatok 21. júla) a údajne dcéra senátora Pudensa, má veľké zásluhy na rozšírení kresťanstva v Ríme. Pochovaná bola najprv v hrobe svojho otca Pudensa v katakombách Priscily. V Ríme má slávny štáciový chrám (v utorok tretieho týždňa Veľkého pôstu).
Svätého Gregora Naziánskeho, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Sväté priateľstvo. – Narodil sa v Nazianze asi roku 329. So svätým Bazilom (sviatok 14. júna) ho spájalo úzke priateľstvo. V roku 360 stal sa kňazom, v roku 372 biskupom v Sasime, v roku 379 v Carihrade. S veľkým úspechom bojoval proti ariánom. Od roku 383 žil v samote, venujúc sa výlučne duchovnému životu a teológii, za čo dostal čestný titul „Theologos“ (bohovedec). Zomrel okolo roku 390. Jeho telo uložili v 10. storočí v Apostoloione (kostol apoštolov) v Carihrade.
Svätého Pia V., pápeža a vyznávača
Obnoviteľ svätej liturgie. – Narodil sa v roku 1504 v Bosco (pri Alessandrii v severnom Taliansku), v štrnástom roku sa stal dominikánom; neskôr bol kazateľom, biskupom, kardinálom a od roku 1566 pápežom. Horlivo bojoval proti bludárom a Turkom. Vydal tlačou liturgické knihy (misál a breviár). Na pamiatku víťazstva nad Turkami pri Lepante (6. októbra 1570) zaviedol sviatok svätého ruženca. Svoj svätý život zakončil 1. mája 1572. Jeho telo spočíva vo Veľkom chráme Panny Márie (Santa Maria Maggiore) v Ríme.
Pondelok po Tretej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätého Marka
Len lekár Izraela (Cirkvi) môže uzdraviť prašivých (pohanov a hriešnikov). – Pohan Naaman (katechumeni) je uzdravený prorokom Elizeom (Kristom) v Jordáne (krstnej vode). Dej, spomínaný v lekcii, potvrdzuje Spasiteľ vlastnými slovami (evanjelium). Synovia kráľovstva (židia) stratia právo na dedičstvo, ich miesto zaujmú pohania.
Sobota po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätých Marcelína a Petra
Povolanie a vyvolenie pohanov (nás) a odvrhnutie židov. – Boh si vyvolil Jakuba a nie Ezaua (lekcia), a márnotratného syna prijíma za rovnoprávneho dediča (evanjelium). Podobne odvrhol neveriacich židov a na ich miesto povolal zaznávaných, ale svoje hriechy ponížene uznávajúcich pohanov. Lekcia sa vzťahuje skôr na katechumenov, evanjelium na verejných kajúcnikov. Týmto dvom dvojiciam zodpovie tretia (štácioví svätí), z ktorých jeden bol presbyter, druhý exorcista a predsa spolu vytrpeli mučeníctvo a spolu obsiahli aj korunu večnej odmeny. Podobnou láskou a svornosťou vítame nových členov Cirkvi a obrátených hriešnikov.
Piatok po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätého Vitálisa
Zaslepenosť vyvoleného národa, ktorý odvrhol základný kameň. – Piatky Veľkého pôstu venované sú Kristovmu umučeniu. Práve o štyri týždne bude Veľký piatok. Ukrižovaný Spasiteľ tu má dva obrazy: Jozefa egyptského (lekcia), ktorého bratia predal a svätého Vitálisa, ktorého pre Krista hodili do jamy a zahádzali kameňmi. Spasiteľ nakreslil svoj obraz v podobenstve o vinici (evanjelium).
Štvrtok po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u Panny Márie za Tiberom
Dve cesty: cesta smrti (boháč) a cesta života (Lazár). – Okolo dnešného štáciového chrámu sa v starom Ríme nachádzala židovská štvrť. Význam svätého evanjelia bolo ľahké uhádnuť: boháč predstavoval židov, chudobný Lazár kresťanov. Paralelne tomu zodpovedá aj dvojica v lekcii (Ezau a Jakub). Židia stratili prvorodenstvo, do ich dedičstva nastúpili kresťania. Táto pravda napĺňala katechumenov, pochádzajúcich z pohanov, veľkou dôverou.
Streda po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätej Cecílie
Cirkev odporúča Kristovi katechumenov a kajúcnikov. – Lepšie porozumieme tomuto tajomstvu, keď si predstavíme postavy troch svätých mučeníkov; v strede svätú Cecíliu, pannu, jej ženícha Valeriána a jeho brata Tiburcia, ktorých ona získala pre kresťanskú vieru. Podobne prosil Mardocheus za svoj ľud (pôvodne Ester, lekcia) a v evanjeliu starostlivá matka Zebedejovcov odporúča do Kristovej priazne svojich dvoch synov. Krásny rad žien: Ester, matka Zebedejovcov, Cecília; všetky predobrazujú Cirkev Kristovu, ustarostenú o svoje dietky.
Štvrtok po Prvej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätého Vavrinca in Paneperna
Prežívame mučeníctvo pokánia za svoje hriechy. – Cirkev venuje kazdý štvrtok Veľkého pôstu kajúcnikom, predtým verejným hriešnikom, teraz nám všetkým. Na mieste, kde teraz stoji chrám štácie, podstúpil svätý Vavrinec mučenícku smrť pálením. Máme ho nasledovať ohňom tvrdého sebazapierania. Introit je zo sviatku svätého Vavrinca (10. augusta). Aj graduál sa vzťahuje na neho. Lekcia nás povzbudzuje konať pokánie, lebo všetci sme osobne zodpovední za svoje hriechy. Cirkev prosí za svojich kajúcnikov skrze ženu kananejskú (evanjelium).
Zjavenie Preblahoslavenej Panny Márie Nepoškvrnenej
Žena oblečená do slnka s mesiacom pod nohami. – Je to sviatok Panny Márie lurdskej, ustanovený na pamiatku jej prvého zjavenia dňa 11. februára 1838. Svätý Pius X. ho predpísal pre celú Cirkev (v roku 1907).
Svätá omša oslavuje Nepoškvrnenú Pannu ako „sväté mesto“ (introit), ako ženu, oblečenú do slnka a ožiarenú hviezdami (lekcia). Ako Matku ju pozdravuje slovami anjela (evanjelium, ofertórium).
Svätej Scholastiky, panny
Jej duša sa podobala holubici. – Bola sestrou svätého Benedikta a blízko Monte Casina viedla kláštor panien zasvätených Bohu. Svätý Benedikt vo chvíli jej smrti videl jej dušu, ako odchádza do neba ako biela holubica. Zomrela okolo roku 547. Pochovaná je so svätým Benediktom v bazilike na Monte Casine.
Svätého Cyrila, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Obranca Materstva Božieho. – Ako biskup Alexandrijský na efezskom koncile v roku 431 horlivo obraňoval náuku o Materstve Božom proti nestoriánom. Zomrel v roku 444 v Alexandrii.
Svätého Jána z Mathy, vyznávača
Sloboda tela i duše. – Pochádzal z francúzskej sľachtickej rodiny. Po istom videní založil spolu so svätým Félixom z Valois (sviatok 20. novembra) rehoľu najsvätejšej Trojice (trinitárov) na vykupovanie zajatých kresťanov. Zomrel 7. decembra. Pochovaný je v Madride.