Svätého Františka Borgiu, vyznávača
Vzor Kristovej poníženosti. – Pochádzal z kniežacieho rodu Gandie a bol vicekráľom Katalánska (v Španielsku). Dojatý pohľadom na mŕtve telo kráľovnej Izabely, po manželkinej smrti opustil svetský život a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, kde sa stal jej 3. generálnym predstaveným. Bol pravým vzorom poníženosti a sebazapierania. Nepoddajne odmietal všetky hodnosti, ktoré mu ponúkali. Zomrel 30. septembra 1572 v Ríme. Pochovaný bol najprv v Ríme, od roku 1617 je jeho hrob v jezuitskom chráme v Madride.
Svätého Jána Leonardi, vyznávača
Spomienka svätého Dionýza, biskupa, Rustika a Eleutéra, mučeníkov
„Kážte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15). – Pochádzal z Decimi (pri talianskom meste Lucca), 26-ročný prijal kňazské svätenie, aby sa úplne venoval šíreniu kráľovstva Božieho na zemi (evanjelium). V Lukke založil s tým cieľom kňazskú kongregáciu od Matky Božej. S kardinálom Vivés založil Dielo šírenia viery pre misie vo všetkých dieloch sveta. Umrel v roku 1609 v Ríme v hospitáli S. Maria in Particu. Pius XI. ho vyhlásil za svätého v roku 1938 a Pius XII. nariadil jeho sviatok v roku 1940.
Svätý Dionýz, člen aténskeho areopágu (súdneho dvora), stal sa kresťanom, dojatý kázaním svätého Pavla (lekcia). Evanjelium hlásal vo Francúzsku a blízko Paríža bol umučený so svojimi spoločníkmi. Je jedným zo 14 svätých pomocníkov.
Svätých Anjelov Strážcov
Svojim anjelom rozkázal Boh, aby strážili teba. – Boh nám pridelil svojich vlastných služobníkov, aby nás viedli cestou do večnej vlasti, chránili, napomínali a posilňovali v boji proti nepriateľom. Okrem toho prednášajú a odporúčajú Bohu naše modlitby a sprostredkujú nám jeho milosti.
Tento sviatok vyprostredkoval cisár Leopold I. od pápeža Klimenta IX. v roku 1667 pre oblasť svojich krajín s termínom prvej septembrovej nedele; pre celú Cirkev – a to s dátumom 2. októbra – ho ustanovil Kliment X. v roku 1670.
Svätých anjelov stvoril Boh pre svoju slávu a službu (introit, ofertórium, komúnia) a pre ochranu a vedenie ľudí (lekcia, graduál). Každý človek má svojho anjela strážcu (evanjelium).
Presvätého Mena Márie
Zdravas, Hviezda morská! – Tento sviatok pre celú Cirkev nariadil Inocent XI. v roku 1683 z príležitosti oslobodenia Viedne od Turkov.
Pozdravujeme Spasiteľovu Matku a svoju Kráľovnú na jej meniny (introit), obdivujeme jej výsady (lekcia), najmä hodnosť Matky Božej (evanjelium). S ňou sa pripravujeme na príchod jej Syna (ofícium). Pri Pánovom stole zaujímame hodnosť, podobnú Matke Božej (komúnia).
Sťatie Svätého Jána Krstiteľa
„On (Kristus) musí sa zveľaďovať, mňa musí ubúdať.“ (Jn 3, 30) – Cirkev oslavuje nielen narodenie (24. júna) predchodcu Spasiteľovho, ale aj jeho mučenícku smrť. Královi Herodesovi otvorene vyčítal mravné poklesky (introit, lekcia), preto musel umrieť (evanjelium).
Svätého Augustína, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Pane! – Narodil sa v roku 354 v Tagaste v Numídii (severná Afrika). Po ľahkomyseľnej mladosti, keď upadol aj do bludu manichejského, obrátil sa zásluhou modlitieb svojej svätej matky, Moniky (sviatok 4. mája) a pod vplyvom svätého Ambróza (sviatok 7. decembra). V roku 387 prijal svätý krst v Miláne. Potom sa vrátil do Afriky, prijal sviatosť kňazstva a od roku 395 bol biskupom v Hippo. Jeho kázne a spisy, ktorými mal rozhodný vplyv na tvorenie pravého kresťanského ducha svojej doby, dodnes hodnotia sa tak vysoko v Cirkvi, že ho právom nazývame „učiteľom milosti“. Zomrel v roku 430. Jeho ostatky preniesli z obavy pred Vandalmi najprv na ostrov Sardíniu, neskor do Pávie (severné Taliansko).
Svätého Bédu Ctihodného, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učiteľ Písma. – Anglický benediktín, ktorý od siedmeho roku žil v kláštore vo Wearmuth (Anglicko). Bédove spisy ešte za jeho života čítali v kostoloch. Dostal prímeno „Venerabilis“ (Ctihodný). Zomrel roku 735 v Durhame v Anglicku, kde je aj pochovaný.
Svätého Atanáza biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Prenasledovaný, ale nepremožený. – Narodil sa v Alexandrii v roku 328. Stal sa biskupom v svojom rodisku. Pre vernosť k zásadám nicejského snemu bol na podnet ariánov päťkrát vo vyhnanstve. Jeho štyridsaťšesťročné biskupské účinkovanie je nekrvavým mučeníctvom za pravú vieru; neraz len zázrakom unikol istej smrti. Bol vynikajúcim učencom Cirkvi. Zomrel v roku 373 v Alexandrii. Benátčania zachránili i jeho pozostatky a uložili ich v kostole sv. Kríža v Benátkach. Sv. omša hovori o jeho víťaznom utrpení.
Svätého Títa, biskupa a vyznávača
Žime nábožne a spravodlivo. – Bol učeníkom sv. Pavla, svojho majstra sprevádzal na rozličných cestách. Konečne ho apoštol ustanovil biskupom na ostrove Kréte. Tento úrad Titus verne vykonával až do svojej smrti na konci prvého storočia. Jeho hrob je v jeho biskupskom sídle, Gostyne na Kréte.
Svätej Martiny, panny a mučenice
Sme členmi Kristovej rodiny. – Pochádzala z poprednej rímskej rodiny, ale vyvolila si Kristovu rodinu a stala sa kresťankou. Svoj rodinný majetok rozdelila chudobným. Zomrela mučeníckou smrťou okolo roku 226. Jej ostatky objavili za pápeža Urbana VIII. v roku 1634 a uložili v jej vlastnom kostole pri rímskom Fóre.
Obrátenie svätého Pavla
„Viem, komu som uveril.“ - Udalosť obrátenia apoštola národov má veľký význam pre Cirkev. Pôvodne to bol sviatok prenesenia jeho pozostatkov z úkrytu v katakombách svätého Sebastiána do vlastnej baziliky. Alebo azda prenesenie plachiet, ktoré sa dotkli jeho tela, do Galie. Neskôr mal tento sviatok názov „Prenesenie a obrátenie svätého Pavla“; konečne ostal len druhý titul. Svätá omša oslavuje milosť obrátenia a vznešenosť apoštolského úradu.
Svätého Rajmunda z Peñafortu, vyznávača
Prinášajme hodné ovocie pokánia. – Ako štyridsaťpäťročný vstúpil do rehole dominikánov, kde sa stal generálnym predstaveným. So svätým Petrom Nolaskom založil rehoľu Panny Márie na vykupovanie zajatých kresťanov. Z Baleárskych ostrovov zázračne preplával na svojom plášti do Barcelony. Zomrel takmer storočný v rok 1275. Spočíva v Barcelone.
Svätých Vincenta a Anastáza, mučeníkov
Buďme vysluhovateľmi (diakonmi) kresťanskej lasky. – Svätého diakona Vincenta, rodom Španiela, upálili na ražni v roku 304 za panovania cisára Diokleciána v Španielsku. Pochovaný je v Castres (Akvitánia, Francúzsko).
Anastázius, perzský mních, pretrpel mučeníctvo v Cezarei (v Palestíne). Jeho telo spočíva v opátskorn kostole trapistov v Ríme „ad aquas salvias“, kde podľa tradície sťali svätého Pavla.
Svätého Pavla, prvého pustovníka, vyznávača
Samota rodí svätých. – Keď mal 16 rokov, prvý z kresťanov odišiel do egyptskej púšte v Thebais; požíval veľkú vážnosť a zomrel v dokonalej svätosti ako stotrinásťročný starec. Svätý Anton, pustovník, videl slávny vchod jeho duše do neba. On aj pochoval telo prvého pustovníka. Jeho hlavné relikvie sú v chráme svätého Petra a v chráme Panny Márie na Kapitole v Ríme.
Svätého Františka Borgiu, vyznávača
Vzor Kristovej poníženosti. – Pochádzal z kniežacieho rodu Gandie a bol vicekráľom Katalánska (v Španielsku). Dojatý pohľadom na mŕtve telo kráľovnej Izabely, po manželkinej smrti opustil svetský život a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, kde sa stal jej 3. generálnym predstaveným. Bol pravým vzorom poníženosti a sebazapierania. Nepoddajne odmietal všetky hodnosti, ktoré mu ponúkali. Zomrel 30. septembra 1572 v Ríme. Pochovaný bol najprv v Ríme, od roku 1617 je jeho hrob v jezuitskom chráme v Madride.
Svätého Jána Leonardi, vyznávača
Spomienka svätého Dionýza, biskupa, Rustika a Eleutéra, mučeníkov
„Kážte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15). – Pochádzal z Decimi (pri talianskom meste Lucca), 26-ročný prijal kňazské svätenie, aby sa úplne venoval šíreniu kráľovstva Božieho na zemi (evanjelium). V Lukke založil s tým cieľom kňazskú kongregáciu od Matky Božej. S kardinálom Vivés založil Dielo šírenia viery pre misie vo všetkých dieloch sveta. Umrel v roku 1609 v Ríme v hospitáli S. Maria in Particu. Pius XI. ho vyhlásil za svätého v roku 1938 a Pius XII. nariadil jeho sviatok v roku 1940.
Svätý Dionýz, člen aténskeho areopágu (súdneho dvora), stal sa kresťanom, dojatý kázaním svätého Pavla (lekcia). Evanjelium hlásal vo Francúzsku a blízko Paríža bol umučený so svojimi spoločníkmi. Je jedným zo 14 svätých pomocníkov.
Svätých Anjelov Strážcov
Svojim anjelom rozkázal Boh, aby strážili teba. – Boh nám pridelil svojich vlastných služobníkov, aby nás viedli cestou do večnej vlasti, chránili, napomínali a posilňovali v boji proti nepriateľom. Okrem toho prednášajú a odporúčajú Bohu naše modlitby a sprostredkujú nám jeho milosti.
Tento sviatok vyprostredkoval cisár Leopold I. od pápeža Klimenta IX. v roku 1667 pre oblasť svojich krajín s termínom prvej septembrovej nedele; pre celú Cirkev – a to s dátumom 2. októbra – ho ustanovil Kliment X. v roku 1670.
Svätých anjelov stvoril Boh pre svoju slávu a službu (introit, ofertórium, komúnia) a pre ochranu a vedenie ľudí (lekcia, graduál). Každý človek má svojho anjela strážcu (evanjelium).
Presvätého Mena Márie
Zdravas, Hviezda morská! – Tento sviatok pre celú Cirkev nariadil Inocent XI. v roku 1683 z príležitosti oslobodenia Viedne od Turkov.
Pozdravujeme Spasiteľovu Matku a svoju Kráľovnú na jej meniny (introit), obdivujeme jej výsady (lekcia), najmä hodnosť Matky Božej (evanjelium). S ňou sa pripravujeme na príchod jej Syna (ofícium). Pri Pánovom stole zaujímame hodnosť, podobnú Matke Božej (komúnia).
Svätej Márie Magdalény, kajúcnice
Kajúcnica veľkej lásky. – Pochádzala z Magdaly pri Genezaretskom jazere. Po obrátení sa stala horlivou Spasiteľovou učeníčkou. Vytrvala s ním aj pod krížom a sprevádzala ho až ku hrobu. Vo veľkonočné ráno šla mu vykonať poslednú poctu, ešte naposledy chcela pomazať jeho telo; no tu sa dozvedela, že vstal zmŕtvych. Radostnú zvesť odnáša apoštolom (preto je v dnešnej omši krédo). Liturgia vidí v nej aj Máriu, sestru Lazárovu z Betánie, ktorá pred smrťou pomazala Spasiteľovi nohy (orácia), a kajúcu hriešnicu, ktorej u farizeja Šimona odpustil hriechy (evanjelium). Z lásky ku Spasiteľovi odvrátila sa od hriechu (introit) a stala sa jeho nevestou (lekcia, ofertórium, komúnia). Dnes v duchu Márie Magdalény a v jej spoločenstve slávime obetnú hostinu s Kristom.
Svätého Bonaventúru, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učiteľ serafínsky. – Narodil sa v roku 1221 vo Viterbe (Toskánsko), ešte v mladom veku vstúpil do rehole svätého Františka, kde čoskoro nadobudol veľkú povesť: stal sa učiteľom posvätných vied v Paríži a kapitula rehole vyvolila ho sotva tridsaťšesťročného za generála. V roku 1273 sa stal kardinálom. Zomrel v roku 1374 na lyonskom sneme; tam bol pochovaný, ale kalvínski fanatici spálili jeho relikvie v roku 1562. Popri svätom Tomášovi Akvinskom, s ktorým bol v úzkom priateľstve, je najväčším predstaviteľom scholastiky („Doctor seraphicus“).