Svätého Alberta Veľkého, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Apoštol pokoja. – Pochádzal z poprednej nemeckej rodiny v Lauingene. Študoval v Padove, kde sa stal dominikánom. Bol výborným majstrom kresťanskej filozofie. Vlastne on pokresťančil a presadil do teológie grécku filozofiu aristotelovskú. Objavil svätého Tomáša Akvinského, ktorý bol jeho žiakom v Kolíne. Vo vede a čnostiach bol ozaj „Veľký“. Umrel v roku 1280 v Kolíne. Pochovaný je v tamojšom farskom kostole svätého Ondreja. Pius XI. ho v roku 1931 vyhlásil za svätého a za učiteľa Cirkvi.
Svätého Jozafáta, biskupa a mučeníka
Položil život za ovečky. – Ako baziliánsky mních bol priorom a neskôr anchimandritom rehole vo Vilne a napokon arcibiskupom polockým. Zomrel mučeníckou smrťou 12. novembra 1623. Ostatky sú v kostole svätej Barbory vo Viedni. Svätá omša oslavuje jeho mučenícke víťazstvo (introit), veľkňazskú hodnosť (lekcia) a pastiersku lásku k stádu Kristovmu (evanjelium, ofertórium, komúnia).
Svätého Martina, biskupa a vyznávača
Nebol mučeníkom, a predsa obsiahol palmu víťazstva. – Narodil sa okolo roku 316 v Sabárii v Panónii (dnešné Szombathely) z pohanských rodičov. Prihlásil sa medzi katechumenov. Neskôr sa stal vojakom a ako taký v 18. roku života prijal svätý krst. Opustiac vojenčinu, vstúpil medzi učeníkov svätého Hilára, biskupa v Poitiers (sviatok 14. januára). Utiahol sa do samoty ako pustovník a založil kláštor v Ligugé pri Poitiers. V roku 371 (372) ho zvolili za tourskeho biskupa proti jeho vôli. Ako biskup neúnavne horlil za spásu duši. Ozdobujú ho najmä tieto čnosti: duch modlitby, láska k bližným, pokojamilovnosť a prísnosť voči sebe. Jeho svätosť Boh potvrdil zázrakmi ešte za života. Popri svätom pápežovi Silvestrovi I. a svätom Antonovi, pustovníkovi, aj on patrí medzi tých, ktorým Cirkev priznala už v 5. storočí úctu svätých, hoci neboli mučeníkmi. Ľud ho ctil už za živa ako svätca. Zomrel v roku 397 (400) vo veku 81 rokov. Pre relikviu jeho hlavy vystavili v Paríži skvostnú kaplnku Saint Chapelle. Časť relikvií je aj v Szombathely. V Ríme mu zasvätili kostol spolu so svätým Silvestrom.
Spomienka svätého Mennu, mučeníka
Sv. Mennas, rímsky vojak, pôvodom z Egypta, opovrhol úctou pohanských bohov, začo ho sťali okolo roku 295 vo Frýgii.
Svätého Karola Boromejského, biskupa a vyznávača
Veľký pastier duší. Pochádzal z grófskej rodiny Boromejských (narodený v roku 1538). Už vo veku 23 rokov stal sa milánskym biskupom a kardinálom. Zaujíma miesto v rade najväčších okrás Cirkvi. Horlivo prevádzal reformy tridentského snemu (1545-63): zakladal semináre, súril sostavenie katechizmu, reformoval cirkevné ustanovizne a rehole. Vyznačoval sa aj v hrdinskej láske k bližným, najmä v Miláne počas moru. Zomrel v roku 1584 v 47. roku života. Pochovaný je v milánskom dóme.
Svätého Augustína, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Pane! – Narodil sa v roku 354 v Tagaste v Numídii (severná Afrika). Po ľahkomyseľnej mladosti, keď upadol aj do bludu manichejského, obrátil sa zásluhou modlitieb svojej svätej matky, Moniky (sviatok 4. mája) a pod vplyvom svätého Ambróza (sviatok 7. decembra). V roku 387 prijal svätý krst v Miláne. Potom sa vrátil do Afriky, prijal sviatosť kňazstva a od roku 395 bol biskupom v Hippo. Jeho kázne a spisy, ktorými mal rozhodný vplyv na tvorenie pravého kresťanského ducha svojej doby, dodnes hodnotia sa tak vysoko v Cirkvi, že ho právom nazývame „učiteľom milosti“. Zomrel v roku 430. Jeho ostatky preniesli z obavy pred Vandalmi najprv na ostrov Sardíniu, neskor do Pávie (severné Taliansko).
Svätého Alfonza Liguori, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Poslal robotníkov do vinice Pánovej. – Narodil sa v roku 1696 pri Neapole. Už v šestnástom roku dosiahol titul doktora práv, ale opustiac svoje svetské povolanie, stal sa v roku 1726 kňazom a v roku 1732 založil Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristov) v Scale pri Amalfi (v Taliansku) pre duchovnú opateru chudobných. Venoval sa najmä štúdiu mravouky. Napísal početné mravoučné diela, ktoré odôvodňujú jeho hodnosť učiteľa Cirkvi. Len z poslušnosti prijal hodnosť biskupa diecézy Santa Agata dei Goti, ktorej sa neskôr zriekol, a zomrel ako skromný rehoľník 1. augusta 1787 v Pagani. Pochovaný je v Nocere v Kampánii (Taliansko). Vyznačoval sa mimoriadnou úctou k Preblahoslavenej Panne Márii.
Svätého Atanáza biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Prenasledovaný, ale nepremožený. – Narodil sa v Alexandrii v roku 328. Stal sa biskupom v svojom rodisku. Pre vernosť k zásadám nicejského snemu bol na podnet ariánov päťkrát vo vyhnanstve. Jeho štyridsaťšesťročné biskupské účinkovanie je nekrvavým mučeníctvom za pravú vieru; neraz len zázrakom unikol istej smrti. Bol vynikajúcim učencom Cirkvi. Zomrel v roku 373 v Alexandrii. Benátčania zachránili i jeho pozostatky a uložili ich v kostole sv. Kríža v Benátkach. Sv. omša hovori o jeho víťaznom utrpení.
Svätého Cyrila, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Obranca Materstva Božieho. – Ako biskup Alexandrijský na efezskom koncile v roku 431 horlivo obraňoval náuku o Materstve Božom proti nestoriánom. Zomrel v roku 444 v Alexandrii.
Svätého Títa, biskupa a vyznávača
Žime nábožne a spravodlivo. – Bol učeníkom sv. Pavla, svojho majstra sprevádzal na rozličných cestách. Konečne ho apoštol ustanovil biskupom na ostrove Kréte. Tento úrad Titus verne vykonával až do svojej smrti na konci prvého storočia. Jeho hrob je v jeho biskupskom sídle, Gostyne na Kréte.
Svätého Ignáca, biskupa a mučeníka
Kristova pšenica, pomletá mlynom mučeníctva. – Bol učeníkom svätého Jána apoštola a biskupom antiochijským v Sýrii. Za Trajánovho prenasledovania odsúdili ho na smrť a v rímskom amfiteátri hodili levom. Na svojej poslednej ceste do Ríma napísal sedem povzbudzujúcich listov pre kresťanov rozličných miest; z jedného je aj text dnešnej komúnie. Umrel v rímskom Koloseu medzi rokmi 110–118. Pochovaný je v Antiochii. Svätá omša vychvaľuje hrdinskú stálosť mučeníka, ktorou túžil zomrieť pre Krista, aby sa zrodil pre nový život (evanjelium).
Svätého Františka Saleského, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Biskup dobrotivého srdca. – Narodil sa v Annecy (severné Francúzsko). Ako ženevský biskup horlivo pracoval na obrátení švajčiarskych kalvínov. So svätou Františkou de Chantal (sviatok 21. augusta) založil preslávnu ženskú rehoľu Navštívenia, z ktorej pochádzajú svätice: svätá Margita Alacoque a svätá Bernadeta Soubirous. Pre jeho hlboké asketické spisy mu Cirkev priznala titul učiteľa Cirkvi. Zomrel 28. decembra 1622. Dnes je výročný deň prenesenia jeho tela do kostola Navštívenia v Annecy (1623); jeho ostatky sa stratily v časoch francúzskej revolúcie.
Svätého Timoteja, biskupa a mučeníka
Verný Kristovi až do jeho príchodu. – Bol miláčikom svätého Pavla, ktorý mu napísal dva listy. Apoštol ho ako biskupa poveril správou veriacich v Efeze. Tu zomrel mučeníckou smrťou na konci prvého storočia. Pochovaný je v kostole apoštolov v Carihrade.
Svätého Ambróza, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učitel sladkej výrečnosti. – Narodený okolo roku 340 v Trevíri. Ako prefekt mesta Milána a ešte katechumen roku 374 v dnešný deň bol prozreteľnostne vyvolený za biskupa. Vyznačoval sa učením a nepoddajnosťou. Jeho homílie tak zapôsobily na svätého Augustína, že sa dal pokrstiť. Jeho hymny prešly do liturgie. Odpočíva vo vlastnom chráme v Miláne.
Svätého Mikuláša, biskupa a vyznávača
Veselý darca. – Pochádzal z Patary (Lýcia) a bol biskupom v Mýre. Požíval veľkú úctu pre mnohé zázraky (orácia) a štedrosť. Patril k najäčším postavám biskupov 4. storočia a ako taký zúčastnil sa aj na sneme nicejskom (325). Zomrel okolo roku 350. Jeho úcta je na Východe všade veľmi rozšírená. Je patrónom východnej Cirkvi.
Omša líči obraz svätého Mikuláša ako vznešeného veľkňaza a verného správcu Kristovej pokladnice, za ktorú čnosť Spasiteľ odmenil ho večnou slávou.
Svätého Gregora Divotvorcu, biskupa a vyznávača
Mal vieru, ktorá vrchy prenáša. – Pochádzal z Neocézarey v Ponte (Malá Ázia). Krst prijal v Alexandrii a neskôr sa stal biskupom vo svojom rodisku. Na jeho modlitbu sa vrch posunul na iné miesto, aby neprekážal stavbe chrámu (evanjelium). Zomrel okolo roku 270 a pochovaný bol v Neocézarey.
Svätého Alberta Veľkého, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Apoštol pokoja. – Pochádzal z poprednej nemeckej rodiny v Lauingene. Študoval v Padove, kde sa stal dominikánom. Bol výborným majstrom kresťanskej filozofie. Vlastne on pokresťančil a presadil do teológie grécku filozofiu aristotelovskú. Objavil svätého Tomáša Akvinského, ktorý bol jeho žiakom v Kolíne. Vo vede a čnostiach bol ozaj „Veľký“. Umrel v roku 1280 v Kolíne. Pochovaný je v tamojšom farskom kostole svätého Ondreja. Pius XI. ho v roku 1931 vyhlásil za svätého a za učiteľa Cirkvi.
Svätého Bonaventúru, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učiteľ serafínsky. – Narodil sa v roku 1221 vo Viterbe (Toskánsko), ešte v mladom veku vstúpil do rehole svätého Františka, kde čoskoro nadobudol veľkú povesť: stal sa učiteľom posvätných vied v Paríži a kapitula rehole vyvolila ho sotva tridsaťšesťročného za generála. V roku 1273 sa stal kardinálom. Zomrel v roku 1374 na lyonskom sneme; tam bol pochovaný, ale kalvínski fanatici spálili jeho relikvie v roku 1562. Popri svätom Tomášovi Akvinskom, s ktorým bol v úzkom priateľstve, je najväčším predstaviteľom scholastiky („Doctor seraphicus“).
Svätého Gregora Naziánskeho, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Sväté priateľstvo. – Narodil sa v Nazianze asi roku 329. So svätým Bazilom (sviatok 14. júna) ho spájalo úzke priateľstvo. V roku 360 stal sa kňazom, v roku 372 biskupom v Sasime, v roku 379 v Carihrade. S veľkým úspechom bojoval proti ariánom. Od roku 383 žil v samote, venujúc sa výlučne duchovnému životu a teológii, za čo dostal čestný titul „Theologos“ (bohovedec). Zomrel okolo roku 390. Jeho telo uložili v 10. storočí v Apostoloione (kostol apoštolov) v Carihrade.
Svätého Atanáza biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Prenasledovaný, ale nepremožený. – Narodil sa v Alexandrii v roku 328. Stal sa biskupom v svojom rodisku. Pre vernosť k zásadám nicejského snemu bol na podnet ariánov päťkrát vo vyhnanstve. Jeho štyridsaťšesťročné biskupské účinkovanie je nekrvavým mučeníctvom za pravú vieru; neraz len zázrakom unikol istej smrti. Bol vynikajúcim učencom Cirkvi. Zomrel v roku 373 v Alexandrii. Benátčania zachránili i jeho pozostatky a uložili ich v kostole sv. Kríža v Benátkach. Sv. omša hovori o jeho víťaznom utrpení.
Svätého Cyrila, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Obranca Materstva Božieho. – Ako biskup Alexandrijský na efezskom koncile v roku 431 horlivo obraňoval náuku o Materstve Božom proti nestoriánom. Zomrel v roku 444 v Alexandrii.