Svätého Ondreja, apoštola
Apoštol kríža. – Bol bratom svätého Petra. Ako učeník svätého Jána Krstiteľa sa pripojil k božskému Majstrovi spolu so svätým Jánom evanjelistom, keď Krstiteľ ukázal na neho slovami: „Hľa, Baránok Boží!" Podľa starej tradície hlásal evanjelium v Malej Ázii a na Balkáne, kde v meste Patras (Grécko) skonal mučeníckou smrťou na kríži. Ofícium ho oslavuje ako „apoštola kríža“. Jeho telo preniesli najprv do Carihradu (357), hlavu v roku 1462 uložili v bazilike svätého Petra v Ríme. Dnes odpočíva v arcibiskupskej katedrále v Amalfi (Taliansko). Omša nám črtá myšlienku druhého Ondrejovho povolania pri Genezaretskom jazere. Patrí medzi kniežatá Cirkvi (introit, graduál, ofertórium).Ako hlásateľ evanjelia kliesni cestu viere (lekcia). Evanjelium opisuje jeho povolanie za rybára duší. Ku Kristovej obete dnešného dňa aj svätý Ondrej kladie na oltár svoju krížovú smrť. Nasledujme apoštolovu ochotu pri Kristovom pozvaní.
Svätej Kataríny, panny a mučenice
Chceme dôjsť na vrch, ktorým je Kristus (orácia). - Nadaná a vzdelaná alexandrínska panna, osvietená Duchom Svätým, presvedčila najmúdrejších pohanských filozofov o pravde kresťanskej; odsúdená bola na smrť kolesom. Keď sa však koleso zlomilo, bola sťatá asi v roku 305. Anjeli preniesli jej telo na vrch Sinai (orácia), kde spočíva v kláštore, jej zasvätenom.
Svätého Jána z Kríža, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Vyznamenaný mystickými darmi. – Kňaz rehole karmelitánskej. Obdarený milosťou prísneho pokánia založil spolu so svätou Teréziou reformovanú rehoľu bosých karmelitánov. Boh ho navštívil mnohými krížami: prenasledovaním od najbližších, telesnými i duševnými bolesťami. On sa však tým užšie spojil s Bohom a práve kríže sa mu stali prameňom najhlbších mystických zážitkov, takže dozrel v ňom veľký učiteľ mystiky. Umrel dňa 14. decembra 1591 v Oviedo v Španielsku. Pochovaný je v Segovii (Španielsko). V roku 1926 ho Pius XI. povýšil na hodnosť učiteľa Cirkvi.
Spomienka svätého Chryzogona, mučeníka
Svätý Chryzogon bol rímskym kresťanom. Pre vieru ho sťali na začiatku 4. storočia v Aquileji. Jeho meno obsahuje aj omšový kánon (Communicantes). V jeho rímskom chráme je štácia v pondelok po nedeli Umučenia.
Svätého Klimenta I., pápeža a mučeníka
Videl Baránka ako prameň milostí. – Získal ho svätý Pavol apoštol zo židovstva. Ako tretí nástupca svätého Petra spravoval Cirkev v rokoch 90 – 101. Traján ho poslal do vyhnanstva na polostrov Krym. Tu opatroval vyhnaných kresťanov, ktorí s ním pracovali v mramorových baniach. Pre túto apoštolskú činnosť ho dal cisár s kotvou na krku zhodiť do mora. Jeho relikvie našli naši slovanskí apoštolovia svätí Cyril a Metod a priniesli ich do Ríma. Patri medzi apoštolských Otcov, lebo napísal jeden apoštolský list Korinťanom. Jeho meno pojali do omšového kánonu (Communicantes). V jeho bazilike, v ktorej sú uložené i jeho pozostatky, bol pochovaný svätý Cyril v roku 869. V bazilike svätého Klimenta slávi Cirkev štáciu v pondelok 2. týždňa Veľkého pôstu.
Spomienka svätej Felicity, mučenice
Svätá Felicita, popredná rímska vdova, podstúpila mučeníctvo so svojimi Siedmimi synmi (ich sviatok je 10. júla) za Marka Aurélia v roku 162. Právom je porovnávaná s matkou Machabejskou.
Svätej Cecílie, panny a mučenice
Nevesta Kristova spieva svojmu Ženíchovi. – Kresťanská panna z poprednej rímskej rodiny. Svojho pohanského ženícha Valeriána a jeho brata Tiburcia získala Kristovi, ktorí spolu s ňou obsiahli palmu mučeníctva okolo roku 230 za Alexandra Severa. V Ríme požívala veľkú úctu, jej meno sa dostalo aj do omšového kánona (Nobis quoque). Pôvodne ju pochovali v Kalistovýcb katakombách v tzv. kaplnke svätej Cecílie. Teraz leží vo vlastnom chráme za Tiberom. V roku 1599 otvorili jej hrob a telo našli neporušené. Sochár Madenu vykresal z mramora vernú kópiu jej ležiaceho tela.
Obetovanie preblahoslavenej Panny Márie
Predstav nás Bohu v nebeskom chráme (orácia). – Podľa zbožného podania blahoslavenú Pannu zaviedli rodičia ešte v útlom veku do jeruzalemského chrámu a obetovali službe chrámovej. Tam ju vychovávali v zbore Bohu zasvätených panien. Je to sviatok východného pôvodu. Na Východe ho slávili od 8. storočia, na Západe od 11. storočia. Pre celú Cirkev ho zaviedol Sixtus IV. v roku 1585.
Posviacka bazilík svätých Petra a Pavla, apoštolov
Obraz nebeského Jeruzalema. – Obidve baziliky vystavil Konštantín Veľký (†337). Terajšia bazilika svätého Petra povstala podľa plánov Bramanta a Michelangela a pápež Urban VIII. ju konsekroval dňa 18. novembra 1626. Bazilika svätého Pavla zhorela v roku 1823, novovystavenú podľa pôvodného tvaru konsekroval Pius IX. 10. decembra 1854, ale výročie konsekrácie obidvoch velsvätýň určil na dnešný deň.
Svätého Gregora Divotvorcu, biskupa a vyznávača
Mal vieru, ktorá vrchy prenáša. – Pochádzal z Neocézarey v Ponte (Malá Ázia). Krst prijal v Alexandrii a neskôr sa stal biskupom vo svojom rodisku. Na jeho modlitbu sa vrch posunul na iné miesto, aby neprekážal stavbe chrámu (evanjelium). Zomrel okolo roku 270 a pochovaný bol v Neocézarey.
Svätej Gertrúdy, panny
Svätí sú príbytkom Božím (orácia). – Zasvätila sa Bohu v benediktínskom opátstve v Helfte (Nemecko). Boh ju vyznačil mnohými zjaveniami, ktoré opísala v diele „Legatus divinae pietatis“ (Vyslanec Božskej lásky), je najkrajším ovocím stredovekej mystiky. Zomrela dňa 17. novembra 1302 (1311) a pochovaná je v Helfte v Durínsku.
Svätého Alberta Veľkého, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Apoštol pokoja. – Pochádzal z poprednej nemeckej rodiny v Lauingene. Študoval v Padove, kde sa stal dominikánom. Bol výborným majstrom kresťanskej filozofie. Vlastne on pokresťančil a presadil do teológie grécku filozofiu aristotelovskú. Objavil svätého Tomáša Akvinského, ktorý bol jeho žiakom v Kolíne. Vo vede a čnostiach bol ozaj „Veľký“. Umrel v roku 1280 v Kolíne. Pochovaný je v tamojšom farskom kostole svätého Ondreja. Pius XI. ho v roku 1931 vyhlásil za svätého a za učiteľa Cirkvi.
Svätého Ondreja, apoštola
Apoštol kríža. – Bol bratom svätého Petra. Ako učeník svätého Jána Krstiteľa pripojil sa k božskému Majstrovi spolu so svätým Jánom evanjelistom, keď Krstiteľ ukázal na neho slovami: „Ajhľa, Baránok Boží!“ Podľa starej tradície evanjelium hlásal v Malej Ázii a na Balkáne, kde v meste Patras (Grécko) skonal mučeníckou smrťou na kríži. Ofícíum ho oslavuje ako „apoštola kríža“. Jeho telo preniesli najprv do Carihradu (357), hlavu v roku 1462 uložili v bazilike svätého Petra v Ríme. Dnes odpočíva v arcibiskupskej katedrále v Amalfi (Taliansko). Omša nám črtá myšlienku druhého povolania Ondrejovho pri Genezaretskom jazere. Patrí medzi kniežatá Cirkvi (introit, graduál, ofertórium). Ako hlásateľ evanjelia kliesni cestu viere (lekcia). Evanjelium líči jeho povolanie za rybára duší. Ku Kristovej obete dnešného dňa aj svätý Ondrej kladie na oltár svoju krížovú smrť. Nasledujme apoštolovu ochotu pri pozvaní Kristovom.
Svätého Silvestra, opáta
„Som, čo bol tento (mŕtvy), čo je on, ja budem“. – Pri pohľade na rozkladajúcu sa mŕtvolu svojho pokrvného ho natoľko ovládla myšlienka pominuteľnosti, že opustil svet a utiahol sa do samoty (orácia). So spoločníkmi rovnakého zmýšľania žil podľa pravidiel svätého Benedikta a založil odvetvie benediktínskej rehole, tzv. silvestriánov. Zomrel v roku 1267 vo Fabriáne (Taliansko). Pochovaný je v prvom kláštore rehole na Monte Fano.
Spomienka svätého Petra Alexandrijského, biskupa a mučeníka
Svätý Peter, biskup Alexandrie, vyznačoval sa veľkou učenosťou a nepoddajným postojom voči Áriovi, svojmu diakonovi, neskoršiemu pôvodcovi arianizmu, ktorého sa zdráhal prijať do spoločenstva veriacich, lebo sa pridal k tzv. schizme Meletiovej. Svoju vernosť ku Kristovi zaplatil životom asi v roku 311.
Svätej Kataríny, panny a mučenice
Chceme dôjsť na vrch, ktorým je Kristus (orácia). - Nadaná a vzdelaná alexandrínska panna, osvietená Duchom Svätým, presvedčila najmúdrejších pohanských filozofov o pravde kresťanskej; odsúdená bola na smrť kolesom. Keď sa však koleso zlomilo, bola sťatá asi v roku 305. Anjeli preniesli jej telo na vrch Sinai (orácia), kde spočíva v kláštore, jej zasvätenom.
Svätého Jána z Kríža, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Vyznamenaný mystickými darmi. – Kňaz rehole karmelitánskej. Obdarený milosťou prísneho pokánia založil spolu so svätou Teréziou reformovanú rehoľu bosých karmelitánov. Boh ho navštívil mnohými krížami: prenasledovaním od najbližších, telesnými i duševnými bolesťami. On sa však tým užšie spojil s Bohom a práve kríže sa mu stali prameňom najhlbších mystických zážitkov, takže dozrel v ňom veľký učiteľ mystiky. Umrel dňa 14. decembra 1591 v Oviedo v Španielsku. Pochovaný je v Segovii (Španielsko). V roku 1926 ho Pius XI. povýšil na hodnosť učiteľa Cirkvi.
Spomienka svätého Chryzogona, mučeníka
Svätý Chryzogon bol rímskym kresťanom. Pre vieru ho sťali na začiatku 4. storočia v Aquileji. Jeho meno obsahuje aj omšový kánon (Communicantes). V jeho rímskom chráme je štácia v pondelok po nedeli Umučenia.
Svätého Klimenta I., pápeža a mučeníka
Videl Baránka ako prameň milostí. – Získal ho svätý Pavol apoštol zo židovstva. Ako tretí nástupca svätého Petra spravoval Cirkev v rokoch 90 – 101. Traján ho poslal do vyhnanstva na polostrov Krym. Tu opatroval vyhnaných kresťanov, ktorí s ním pracovali v mramorových baniach. Pre túto apoštolskú činnosť ho dal cisár s kotvou na krku zhodiť do mora. Jeho relikvie našli naši slovanskí apoštolovia svätí Cyril a Metod a priniesli ich do Ríma. Patri medzi apoštolských Otcov, lebo napísal jeden apoštolský list Korinťanom. Jeho meno pojali do omšového kánonu (Communicantes). V jeho bazilike, v ktorej sú uložené i jeho pozostatky, bol pochovaný svätý Cyril v roku 869. V bazilike svätého Klimenta slávi Cirkev štáciu v pondelok 2. týždňa Veľkého pôstu.
Spomienka svätej Felicity, mučenice
Svätá Felicita, popredná rímska vdova, podstúpila mučeníctvo so svojimi Siedmimi synmi (ich sviatok je 10. júla) za Marka Aurélia v roku 162. Právom je porovnávaná s matkou Machabejskou.
Svätej Cecílie, panny a mučenice
Nevesta Kristova spieva svojmu Ženíchovi. – Kresťanská panna z poprednej rímskej rodiny. Svojho pohanského ženícha Valeriána a jeho brata Tiburcia získala Kristovi, ktorí spolu s ňou obsiahli palmu mučeníctva okolo roku 230 za Alexandra Severa. V Ríme požívala veľkú úctu, jej meno sa dostalo aj do omšového kánona (Nobis quoque). Pôvodne ju pochovali v Kalistovýcb katakombách v tzv. kaplnke svätej Cecílie. Teraz leží vo vlastnom chráme za Tiberom. V roku 1599 otvorili jej hrob a telo našli neporušené. Sochár Madenu vykresal z mramora vernú kópiu jej ležiaceho tela.
Obetovanie preblahoslavenej Panny Márie
Predstav nás Bohu v nebeskom chráme (orácia). – Podľa zbožného podania blahoslavenú Pannu zaviedli rodičia ešte v útlom veku do jeruzalemského chrámu a obetovali službe chrámovej. Tam ju vychovávali v zbore Bohu zasvätených panien. Je to sviatok východného pôvodu. Na Východe ho slávili od 8. storočia, na Západe od 11. storočia. Pre celú Cirkev ho zaviedol Sixtus IV. v roku 1585.
Svätej Alžbety, vdovy
Ukrižované milosrdenstvo. – Dcéra uhorského kráľa Ondreja II. a sestra Belu IV. V útlom detskom veku ju zasnúbili s durínským krajinským grófom Ľudovítom, a preto ju vychovávali vo Wartburgu. Mala len 15 rokov, keď sa stala grófovou manželkou. Ako pani kraja vyvíjala neslýchanú dobročinnosť. Po manželovej smrti hrdinsky pretrpela krajnú núdzu a prenasledovanie. Vstúpila do rehole svätej Kláry a zomrela vo vysokom stupni svätosti v roku 1231 v Marburgu. Jej telo tam bolo pochované vo vlastnom chráme. Po obsadení chrámu protestantmi sa relikvie stratili. Hlava je uložená v chráme svätej Alžbety vo Viedni. Gregor IX. ju vyhlásil za svätú už v roku 1235. Je patrónkou kresťanskej charity.
Spomienka svätého Ponciána, pápeža a mučeníka
Svätý Poncián zomrel v roku 235 vo vyhnanstve na ostrove Sardínia. Jeho telo bolo uložené v Kalistových katakombách. Jeho pôvodný náhrobný kameň s nápisom našli v tej istej katakombe v kaplnke svätej Cecílie.
Posviacka bazilík svätých Petra a Pavla, apoštolov
Obraz nebeského Jeruzalema. – Obidve baziliky vystavil Konštantín Veľký (†337). Terajšia bazilika svätého Petra povstala podľa plánov Bramanta a Michelangela a pápež Urban VIII. ju konsekroval dňa 18. novembra 1626. Bazilika svätého Pavla zhorela v roku 1823, novovystavenú podľa pôvodného tvaru konsekroval Pius IX. 10. decembra 1854, ale výročie konsekrácie obidvoch velsvätýň určil na dnešný deň.
Svätého Gregora Divotvorcu, biskupa a vyznávača
Mal vieru, ktorá vrchy prenáša. – Pochádzal z Neocézarey v Ponte (Malá Ázia). Krst prijal v Alexandrii a neskôr sa stal biskupom vo svojom rodisku. Na jeho modlitbu sa vrch posunul na iné miesto, aby neprekážal stavbe chrámu (evanjelium). Zomrel okolo roku 270 a pochovaný bol v Neocézarey.