
Svätého Pavla, prvého pustovníka, vyznávača
Samota rodí svätých. – Keď mal 16 rokov, prvý z kresťanov odišiel do egyptskej púšte v Thebais; požíval veľkú vážnosť a zomrel v dokonalej svätosti ako stotrinásťročný starec. Svätý Anton, pustovník, videl slávny vchod jeho duše do neba. On aj pochoval telo prvého pustovníka. Jeho hlavné relikvie sú v chráme svätého Petra a v chráme Panny Márie na Kapitole v Ríme.

Svätého Františka Borgiu, vyznávača
Vzor Kristovej poníženosti. – Pochádzal z kniežacieho rodu Gandie a bol vicekráľom Katalánska (v Španielsku). Dojatý pohľadom na mŕtve telo kráľovnej Izabely, po manželkinej smrti opustil svetský život a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, kde sa stal jej 3. generálnym predstaveným. Bol pravým vzorom poníženosti a sebazapierania. Nepoddajne odmietal všetky hodnosti, ktoré mu ponúkali. Zomrel 30. septembra 1572 v Ríme. Pochovaný bol najprv v Ríme, od roku 1617 je jeho hrob v jezuitskom chráme v Madride.

Svätého Jána Leonardi, vyznávača
Spomienka svätého Dionýza, biskupa, Rustika a Eleutéra, mučeníkov
„Kážte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15). – Pochádzal z Decimi (pri talianskom meste Lucca), 26-ročný prijal kňazské svätenie, aby sa úplne venoval šíreniu kráľovstva Božieho na zemi (evanjelium). V Lukke založil s tým cieľom kňazskú kongregáciu od Matky Božej. S kardinálom Vivés založil Dielo šírenia viery pre misie vo všetkých dieloch sveta. Umrel v roku 1609 v Ríme v hospitáli S. Maria in Particu. Pius XI. ho vyhlásil za svätého v roku 1938 a Pius XII. nariadil jeho sviatok v roku 1940.
Svätý Dionýz, člen aténskeho areopágu (súdneho dvora), stal sa kresťanom, dojatý kázaním svätého Pavla (lekcia). Evanjelium hlásal vo Francúzsku a blízko Paríža bol umučený so svojimi spoločníkmi. Je jedným zo 14 svätých pomocníkov.

Svätých Anjelov Strážcov
Svojim anjelom rozkázal Boh, aby strážili teba. – Boh nám pridelil svojich vlastných služobníkov, aby nás viedli cestou do večnej vlasti, chránili, napomínali a posilňovali v boji proti nepriateľom. Okrem toho prednášajú a odporúčajú Bohu naše modlitby a sprostredkujú nám jeho milosti.
Tento sviatok vyprostredkoval cisár Leopold I. od pápeža Klimenta IX. v roku 1667 pre oblasť svojich krajín s termínom prvej septembrovej nedele; pre celú Cirkev – a to s dátumom 2. októbra – ho ustanovil Kliment X. v roku 1670.
Svätých anjelov stvoril Boh pre svoju slávu a službu (introit, ofertórium, komúnia) a pre ochranu a vedenie ľudí (lekcia, graduál). Každý človek má svojho anjela strážcu (evanjelium).

Presvätého Mena Márie
Zdravas, Hviezda morská! – Tento sviatok pre celú Cirkev nariadil Inocent XI. v roku 1683 z príležitosti oslobodenia Viedne od Turkov.
Pozdravujeme Spasiteľovu Matku a svoju Kráľovnú na jej meniny (introit), obdivujeme jej výsady (lekcia), najmä hodnosť Matky Božej (evanjelium). S ňou sa pripravujeme na príchod jej Syna (ofícium). Pri Pánovom stole zaujímame hodnosť, podobnú Matke Božej (komúnia).

Svätej Márie Magdalény, kajúcnice
Kajúcnica veľkej lásky. – Pochádzala z Magdaly pri Genezaretskom jazere. Po obrátení sa stala horlivou Spasiteľovou učeníčkou. Vytrvala s ním aj pod krížom a sprevádzala ho až ku hrobu. Vo veľkonočné ráno šla mu vykonať poslednú poctu, ešte naposledy chcela pomazať jeho telo; no tu sa dozvedela, že vstal zmŕtvych. Radostnú zvesť odnáša apoštolom (preto je v dnešnej omši krédo). Liturgia vidí v nej aj Máriu, sestru Lazárovu z Betánie, ktorá pred smrťou pomazala Spasiteľovi nohy (orácia), a kajúcu hriešnicu, ktorej u farizeja Šimona odpustil hriechy (evanjelium). Z lásky ku Spasiteľovi odvrátila sa od hriechu (introit) a stala sa jeho nevestou (lekcia, ofertórium, komúnia). Dnes v duchu Márie Magdalény a v jej spoločenstve slávime obetnú hostinu s Kristom.
Svätého Bonaventúru, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učiteľ serafínsky. – Narodil sa v roku 1221 vo Viterbe (Toskánsko), ešte v mladom veku vstúpil do rehole svätého Františka, kde čoskoro nadobudol veľkú povesť: stal sa učiteľom posvätných vied v Paríži a kapitula rehole vyvolila ho sotva tridsaťšesťročného za generála. V roku 1273 sa stal kardinálom. Zomrel v roku 1374 na lyonskom sneme; tam bol pochovaný, ale kalvínski fanatici spálili jeho relikvie v roku 1562. Popri svätom Tomášovi Akvinskom, s ktorým bol v úzkom priateľstve, je najväčším predstaviteľom scholastiky („Doctor seraphicus“).

Svätého Alojza z Gonzagy, vyznávača
Anjel v ľudskom tele. - Narodil sa v roku 1568 v Castiglione pri Mantue z grófskej rodiny. Od malička sa vyznačoval láskou k čistote, modlitbe a kajúcnosti (orácia). V roku 1585 vstúpil v Ríme do Spoločnosti Ježišovej, kde v dvadsiatom treťom roku života stal sa obeťou morovej nákazy, keď opatroval chorých (1591). Tento „anjelský mladík“ je patrónom mládeže. Pochovaný je v Ríme v kostole svätého Ignáca, v krížovej lodi v kaplnke mu zasvätenej. Omša vychvaľuje jeho anjelskú čistotu (introit), chránenie sa každého hriechu (lekcia) a lásku k bližnému, ktorej sa stal obeťou (evanjelium). Svojím svätým životom si zaslúžil, aby bol obyvateľom nebeskej svätyne (ofertórium); časté požívanie anjelského pokrmu urobilo ho podobným anjelom (komúnia).

Svätého Antona z Padovy
Učiteľ a pomocník v núdzi. – Narodil sa v roku 1195 v Lisabone (Portugalsko). V pätnástom roku života vstúpil do rehole augustiniánov, neskôr sa pripojil k duchovným synom svätého Františka z Assisi. Jeho múdrosti a výrečnosti nemohli odolať ani najzatvrdilejší hriešnici. Jeho kázne sprevádzali zázraky. Zomrel tridsaťšesťročný v Padove v roku 1231. Pochovaný je vo vlastnom kostole v Padove. O rok neskôr ho Gregor IX. vyhlásil za svätého a Pius XI. mu v roku 1936 pririekol titul učiteľa Cirkvi.

Svätého Atanáza biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Prenasledovaný, ale nepremožený. – Narodil sa v Alexandrii v roku 328. Stal sa biskupom v svojom rodisku. Pre vernosť k zásadám nicejského snemu bol na podnet ariánov päťkrát vo vyhnanstve. Jeho štyridsaťšesťročné biskupské účinkovanie je nekrvavým mučeníctvom za pravú vieru; neraz len zázrakom unikol istej smrti. Bol vynikajúcim učencom Cirkvi. Zomrel v roku 373 v Alexandrii. Benátčania zachránili i jeho pozostatky a uložili ich v kostole sv. Kríža v Benátkach. Sv. omša hovori o jeho víťaznom utrpení.
Svätého Rajmunda z Peñafortu, vyznávača
Prinášajme hodné ovocie pokánia. – Ako štyridsaťpäťročný vstúpil do rehole dominikánov, kde sa stal generálnym predstaveným. So svätým Petrom Nolaskom založil rehoľu Panny Márie na vykupovanie zajatých kresťanov. Z Baleárskych ostrovov zázračne preplával na svojom plášti do Barcelony. Zomrel takmer storočný v rok 1275. Spočíva v Barcelone.
Sv. Hilára biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Jeho slovo zaznelo v strede Cirkvi. – Pochádzal z Akvitánie, Francúzska. Ako biskup v Poitiers sa vyznačil bojom proti ariánom a teologickými spismi. Zomrel v roku 367. Jeho hrob je v Parme (Taliansko) v tamojšom dóme.
Spomienka sv. Félixa, kňaza a mučeníka
Sv. Felix bol kňazom vo svojom rodisku Nole (Kampánia, Taliansko). Décia viackrát trpel prenasledovanie a mučenie, z ktorého sa vyslobodil: slovom Božím. Zomrel prirodzenou smrťou (asi roku 260), keď mnohých priviedol k pravej viere. Jeho telo leží vo vlastnom nádhernom chráme v Nole.
Svätého Januára, biskupa, a spoločníkov mučeníkov
Slávny zástup mučeníkov. – Svätý Január, biskup beneventský, so svojím diakonom Festom, lektorom Deziderom a s niekoľkými veriacimi bol hodený dravým zverom v Puteoli pri Neapoli. Keď sa ich nedotkli, sťali ich mečom okolo roku 305 za Diokleciánovho prenasledovania. Pochovaní boli v neapolských katakombách. Hrob svätého Januára má teraz vlastnú kaplnku v neapolskej katedrále, kde opatrujú aj ampulku s jeho krvou. Každý rok na sviatok svätého Januára sa opakuje zázrak: keď zoschnutá krv príde do blízkosti jeho hlavy, ožije, akoby bola čerstvá.
Svätého Kornela, pápeža, mučeníka Svätého Cypriána, biskupa, mučeníka
Spomienka svätých Eufémie, Lucie a Geminiána, mučeníkov
Kristus víťazi v mučenikoch (svätý Cyprián). – Svätého Kornela, pápeža (251 – 253), poslal cisár Gallus do vyhnanstva do dnešnej Civitavecchia v Taliansku, kde zomrel ako mučeník v roku 253. Zachovával umiernenú prax pri znovuprijímaní odpadlých kresťanov do cirkevného spoločenstva, preto ho niektorí rigoristi ostro napádali. Dopisoval si so svätým Cypriánom, rečníkom, neskôr kňazom a konečne biskupom v Kartágu, kde svätého Cypriána sťali v roku 258. Pochovaný bol v Kartágu (severná Afrika), jeho zostatky teraz uctievajú v Lyone (Francúzsko).
Svätá Eufémia, mučenica, mala v Chalcedone náhrobný chrám, v ktorom sa konal všeobecný koncil (v roku 451). Rímska vdova, svätá Lucia, bola umučená spoločne so svätým Geminiánom, ktorý, povzbudený jej mučením, verejne vyznal, že je tiež kresťanom.