Mons. Bernard Tissier de Mallerais (1945 – 2024)

foto: FSSPX

o. Ľubomír Urbančok

8. októbra večer, krátko po 22.00 zomrel v nemocnici v Martigny Mons. Bernard Tissier de Mallerais. Zomiera v tej istej nemocnici, kde pred 33 rokmi zomrel jeho svätiteľ na biskupa Mons. Marcel Lefebvre. Jeho pohrebné obrady sa budú konať zajtra ráno v Écône, seminári založenom arcibiskupom Lefebvrom ako reakciou na krízu vo formácii kňazov po Druhom vatikánskom koncile. Mallerais patril medzi prvých Lefebvrových nasledovníkov a medzi prvých kňazov budúceho Kňazského Bratstva Svätého Pia X.

Mons. Bernard Tissier de Mallerais sa narodil 14. septembra 1945 v Sallanches vo Francúzsku. Po štúdiu biológie sa dostáva do kontaktu s Mons. Lefebvrom v októbri 1969 vo Friburgu, hoci Lefebvra poznal už 2 roky, nakoľko bol jeho duchovným vodcom. V novembri 1969 arcibiskup Lefebvre odovzdáva svojim seminaristom informáciu o zavedení nového omšového poriadku (Novus Ordo Missae). Na jeho popud si skupina naďalej zachová tradičnú formu slávenia. De Mallerais sa v nasledujúcich rokoch stane učiteľom apologetiky a 29. júna 1975 je vysvätený na kňaza. V rokoch 1974 – 1979 a následne 1984 – 1996 je aj generálnym sekretárom Kňazského Bratstva Svätého Pia X. Biskupskú vysviacku ako je známe prijíma bez pápežského mandátu 30. júna 1988 spolu s Mons. Bernardom Fellayom, Mons. Galleretom a Mons. Richardom Williamsonom, čím padá pod trest exkomunikácie latae sententie spolu so svojim svätiteľmi Mons. Marcelom Lefebvrom a Mons. Antoniom Castro Mayerom. Exkomunikáciu sňal zo 4 biskupov až pápež Benedikt XVI. v roku 2009.

Ako som to už doteraz naznačil, de Mallerais zastával okrem blízkosti arcibiskupovi Lefebvrovi aj intelektuálnu pozíciu, kedy bol jedným z prvých vyučujúcich v novom seminári vo Švajčiarsku. V 80. rokoch bol jedným z hlavných vyjednávačov v konflikte s Rímom a Svätou stolicou a bol prítomný na známom stretnutí, kedy bol Lefebvrovi 5. mája 1988 predložený protokol zo strany svätej stolice na dosiahnutie zjednotenia, ktorý arcibiskup pôvodne podpísal, následne svoj podpis pod tlakom svojich blízkych odvolal.

Rokovania zo strany Svätej stolice viedol kardinál Joseph Ratzinger, prefekt kongregácie pre náuku viery spolu s pátrom Benoitom Durouxom, Tarcisiom Bertonem a súčasným prelátom Opus Dei, Fernandom Ocarizom. Podľa spomienok de Malleraisa už v tomto období pracoval na argumentoch, ktoré viedli k legitimizácii biskupskej vysviacky aj bez dovolenia pápeža Jána Pavla II. Keďže podľa ich postoja bol Ján Pavol II. väzňom rozličných omylov, vzhľadom na krízu v Cirkvi to bol dostatočný argument k ilegitímnej vysviacke. Neúspešné rokovania viedli napokon k už známej biskupskej vysviacke 30. júna 1988.

V roku 2016 sa Tissiera pýtali na jeho reakciu na Lefebvrov návrh biskupského svätenia:

„Bolo to okolo apríla 1987. Zavolal ma z Rickenbachu do Écône. Vo svojej kancelárii mi povedal svoje želanie. Odpovedal som mu: Vaša excelencia, urobil som veľa chýb, necítim sa schopný byť biskupom. A on odpovedal: „Aj ja som urobil chyby!“ To ma veľmi jednoducho upokojilo. A ja som si povedal: „On to má premyslené, on vie, čo musí urobiť, lepšie ako ja, on sa rozhodol, ja to musím len prijať.“

„Samozrejme, myslel som na exkomunikáciu, ktorá by ma postihla, nie že by som ju považoval za platnú, ale zo sociologického hľadiska to bola potupa, ktorú by som musel znášať. S Božou milosťou som to prijal.“

De Mallerais je známa postava hnutia založeného arcibiskupom Lefebvrom aj preto, lebo sa stal jeho oficiálnym životopiscom, kedy napísal takmer 700-stranový životopis niekdajšieho arcibiskupa Dakaru. Na jeho základe bol natočený aj životopisný film o zakladateľovi bratstva. Vo svojich ďalších teologických dielach obviňuje pápeža Benedikta XVI. z rozličných heréz.

V roku 2012 na margo možného znovu zjednotenia s Rímom vtedy povedal:

„Tento projekt ‚oficializácie‘ FSSPX ma necháva ľahostajným. My ho nepotrebujeme a Cirkev ho nepotrebuje. Už teraz sme na vrchole, ako znak protirečenia, ktorý priťahuje tie ušľachtilé duše, ktorý priťahuje množstvo mladých kňazov, napriek nášmu statusu vyvrheľa. Chcelo by sa dať našu lampu pod kríž pre našu integráciu do koncilového sveta. Tento štatút, ktorý sa nám navrhuje, osobnej prelatúry, analogický štatútu Opus Dei, je štatútom pre stav pokoja. V súčasnosti sa však v Cirkvi nachádzame v stave vojny. Bolo by v rozpore chcieť ‚zregulovať vojnu‘. […]

„Neregulárnosť nie je naša. Je to nezrovnalosť Ríma. Modernistického Ríma. Liberálny Rím, ktorý sa zriekol Krista Kráľa. Rím, ktorý bol vopred odsúdený všetkými pápežmi až do predvečera [Druhého vatikánskeho] koncilu.“

De Mallerais je aj autorom myšlienky, ktorú s ním zdieľa aj biskup Williamson, neskôr sám vylúčený z bratstva Pia X., ohľadom rozdelenia medzi Katolíckou cirkvou a pokoncilovou Cirkvou. Podľa tohto názoru sa pokoncilovú Cirkev vzhľadom na chyby a bludy, do ktorých podľa neho upadla, sa neidentifikuje s Katolíckou cirkvou. Jeden z hlavných teológov bratstva o. Jean Michel Gleize FSSPX sa snažil toto biskupovo tvrdenie zachrániť tým, že ho nazval metaforickým, čo následne biskup de Mallerais samotný jasne odmietol.

Jeho pozície zašli až tak ďaleko, že dokonca vo svojej kázni 29.6. 2016 spochybnil platnosť sviatostí vysluhovaných podľa Nového omšového poriadku (NOM).

Počas kázne spomína pomazanie rúk ordinovaných osôb a hovorí:

„Teraz, milí veriaci, toto úžasné pomazanie rúk kňaza bolo sfalšované (truquée) koncilovou Cirkvou za posledných 46 rokov. Pavol VI. zaviedol iné slová, ktoré nehovoria ani o posvätení, ani o vysvätení. Preto starostlivo uchovávame tento poklad modlitieb svätenia.“

Pokračuje rozborom modlitby, ktorú vysväcujúci biskup prednáša, keď ordinovanému podáva kalich a paténu, ktorá bola v novom obrade svätenia odstránená:

„Teraz túto krásnu modlitbu opäť sfalšovala (truquée) konciliárna Cirkev v novom obrade ordinácie, kde biskup podáva kalich a paténu s vínom a hostiou,“ áno, jednoducho hovorí: „Prijmite dary veriacich, aby ste ich obetovali Bohu“.

„Tak čo to je? Prijímate dary veriacich, aby ste ich obetovali Bohu? To je všetko? My neprijímame dary veriacich, my prijímame Boží dar, ktorým je náš Pán Ježiš Kristus obetovaný na kríži, aby sme ho znova obetovali Bohu, svojmu Otcovi. To je pravda!

Samozrejme, že nemôžeme prijať tento sfalšovaný (truqué) nový obrad svätenia, ktorý spochybňuje platnosť mnohých vysviacok vykonaných podľa nového obradu.“

Po smrti biskupa de Malleraisa bolo vidieť postupnú vlnu emócií v istých kruhoch tradičného sveta. Jeho smrť a taktiež vylúčenie biskupa Wiliamsona, ako aj pokročilí vek biskupov Gallaretu a Fellaya posúvajú úvahy k možnej novej vysviacke nových, mladších biskupov. Jeho postoje ohľadom rozdelenia pokoncilovej Cirkvi od katolíckej Cirkvi sú mimoriadne problematické. V celých dejinách Cirkvi nenájdeme prípad, že by jeden biskup obvinil celú hierarchiu Cirkvi k tomu, že by náležala k nejakej inej Cirkvi. Toho si bol vedomý aj Jean Michel Gleize, keď sa snažil označiť toto vyjadrenie biskupa de Malleraisa za čistú metaforu.

Jeho spochybnenie platnosti Novus Ordo Missae následne vedie k tvrdeniu, že by mohol Boh nechať svoj veriaci ľud bez platných sviatostí a teda bez prostriedkov spásy, čo je v rozpore s dogmou Cirkvi o neporušiteľnosti Cirkvi, podobne ako jeho predchádzajúce tvrdenie. Jedným z darov, ktoré Kristus dal svojej Cirkvi, je dar neporušiteľnosti. To znamená nielen to, že Cirkev bude existovať až do konca času, ale aj že si uchováva všetky svoje základné vlastnosti v nezmenenej podobe. Cirkev nikdy nemôže byť podrobená takej zmene, ktorá by ju zmenila na niečo iné, než čím bola na začiatku. Nezmení svoju vieru ani mravné učenie, a nikdy nepríde o apoštolskú hierarchiu či sviatosti, prostredníctvom ktorých Kristus dáva ľuďom svoju milosť.

Je zrejmé už len z dostupných zdrojov, že Kňazského Bratstva Svätého Pia X. je veľmi rôznorodé. Je známy blízky priateľský vzťah samotného pápeža Františka s mnohými kňazmi tohto bratstva. Niektorí sú ním často hostení aj v dome svätej Marty. Dokonca pred niekoľkými mesiacmi menoval bývalého generálneho ekonóma bratstva za kanonika baziliky svätého Petra. Počas Jubilea Božieho milosrdenstva v roku 2015 udelil povolenie spovedať všetkým kňazom bratstva a následne aj povolenie sobášiť, kdekoľvek sa nachádzajú – povolenie, ktoré nemajú ani regulárni kňazi katolíckej Cirkvi. Napokon si spomínam aj na svoj rozhovor so Svätým Otcom o Tradičnej liturgii v novembri 2019, kedy mi spomínal, aké boli výborné jeho spomienky na prácu kňazov bratstva Pia X. v časoch, kedy pôsobil v Buenos Aires.

Názory Mons. de Malleraisa sú zdieľané istými časťami bratstva Pia X. Bývalý kňaz bratstva Pia X., Angelo Citati, v súčasnosti diecézny kňaz, pri príležitosti svojho odchodu z bratstva spísal 30 stranovú kritiku v ktorej poukázal na to, že FSSPX prešlo od vnímania svojej kanonickej neregulárnosti ako krivdy k presvedčeniu, že tento stav je výhodný a predurčený. Citati upozorňuje, že pokračujúce odmietanie kanonickej regularizácie, aj keď Svätý stolec ponúka riešenia, ktoré neohrozujú identitu bratstva, môže pre členov FSSPX vyvolať morálne otázky. Zároveň zdôrazňuje, že vývoj posledných desaťročí vytvoril priestor na reintegráciu bratstva do Cirkvi, čo by vyriešilo súčasné napätia a potenciálne izolácie bratstva.

Bratstvo Pia X. začalo svoje aktivity aj na Slovensku pred asi dvomi rokmi, keď po opakovaných prosbách veriacich na Spiši im opakovane nebolo vyhovené počas uplynulých rokov o celebráciu predkoncilovej liturgie vtedy ešte v súlade s motu proprio Benedikta XVI. Summorum Pontificum. Po opakovaných negatívnych odpovediach na ich žiadosť, kedy im nebolo vyhovené v tomto ich práve, sa obrátili na bratstvo FSSPX v Poľsku čím začalo historické pôsobenie bratstva aj na Slovensku. Je to smutný prípad nepochopenia toho, že úmyslom Benedikta XVI. bolo práve integrovať všetkých veriacich do plného spoločenstva katolíckej Cirkvi, čo by malo zvlášť záležať na srdci každému jednému pastierovi katolíckej Cirkvi.

Legitímna je kritika aktivít bratstva Pia X. v Trnave, kde bývalý kňaz diecézy Nice vo Francúzsku, toho času v iregulárnej kánonickej situácii, založil v garáži domu nelegitímnu kaplnku, čím jednoznačne aj s ďalšími podporovateľmi tejto kaplnky podporil svoje schizmatické úmysly. Treba poznamenať, že práve myšlienka Summorum Pontificum sa presne identifikuje s počiatočnými úmyslami Mons. Marcela Lefebvra, aby to boli práve diecézny biskupi, ktorí budú podporovať a bdieť nad slávením predkoncilovej liturgie. Kým aktivity FSSPX na Liptove a v iných častiach sú odpoveďou na absenciu starostlivosti o veriacich, v prípade Trnavy ide o jednoznačne schizmatický úmysel, pretože tu veriaci možnosť účasti na tradičnej liturgii majú v súlade so všetkými platnými predpismi katolíckej Cirkvi.

Prípad biskupa Malleraisa i jeho názory poukazujú na silnú krízu, ktorou Cirkev prechádza. Odpoveď na v nej rozšírený relativizmus hľadajú veriaci v extrémistických, až fundamentalistických názoroch, ktoré nemajú žiadnu oporu v Tradícií Cirkvi, ktorej nosným orgánom je Magistérium katolíckej Cirkvi na čele s nástupcom apoštola Petra, pápežom, v súčasnosti Svätým Otcom Františkom.

Svätý John Henry Newman študujúc prvé storočia Cirkvi, so zvláštnym ohľadom na ariánsku krízu konštatoval, že spoločenstvá, ktoré sa oddelia od plnosti katolíckej Viery, postupne strácajú prístup k plnosti pravdy a riskujú skreslenie či stratu kľúčových častí náuky a tradície, ako aj sú často náchylné k omylom. Následne rôzne protestantské denominácie po reformácií tiež pokračovali v ďalších rozdeleniach. Newman túto fragmentáciu pripisuje práve absencii autority, ktorá je strážkyňou jednoty viery a náuky.