Svätá Terezka z Lisieux — Trpieť Malou cestou
prof. Plinio Corrêa de Oliveira
Posledná fotografia sv. Terézie, ktorú zhotovila jej sestra Céline 3. októbra 1897. Text zhotovený na negatíve fotografie: citát svätého Jána z Kríža: „Na súmraku tohoto života budete súdení podľa lásky.“ | zdroj: arhív Karmelu v Lisieux
Cennú výpoveď z kanonizácie svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša podáva jej sestra Céline, sestra Genevieva od svätej Terézie. Odhaľuje aspekty života svätice, o ktorých málokto vie alebo im neprikladá náležitú dôležitosť.
Údaje uvedené v tomto cirkevnom dokumente sú nepriestrelné. Nielenže bola Céline svätej Terézii bližšie ako ktokoľvek iný, toto svedectvo poskytla v rámci oficiálneho cirkevného vyšetrovania. Je teda škrupulózne presné. Vo svojej výpovedi uvádza:
„Božia služobnica kráčala cestou jednoduchej dôvery a úplnej odovzdanosti Bohu. Nazvala to svojou malou cestou duchovného detstva. Neustále spolupracovala s milosťou a konala veľkodušné skutky. Takto formovala seba i svoje novicky.“
To ukazuje, akú úlohu zohráva v Malej ceste zhoda s milosťou. Väčšina ľudí veľmi dobre pozná sladkosť spirituality svätej Terézie, ale zanedbáva úlohu spolupráce s milosťou a utrpením.
Tým však popierajú takmer každú stránku spisov svätej Terézie. V skutočnosti si utrpenie cenila tak veľmi, že sa stalo neoddeliteľnou súčasťou toho, kým bola. Céline ukazuje, ako táto sladkosť a utrpenie koexistovali v živote svätej Terézie.
Fotografia, ktorú zhotovila Céline v auguste 1896 na vnútornom nádvorí, kde komunita obklopuje kríž. Svätá Terézia stojí pod krížom a objíma ho. | zdroj: arhív Karmelu v Lisieux
Hovorí, že svätá Terézia vždy spolupracovala s milosťou. Takáto spolupráca je úkonom vôle. Spočíva v prijatí pozvania k milosti. To si vyžaduje obetu, pretože často núti človeka správať sa v rozpore s tým, čo si želá. Hoci svätá Terézia nie je svätica veľkých obetí, neustále prijímala malé, jednoduché a úprimné obete.
Keďže tieto malé utrpenia boli nepretržité, zaťažovali ju viac, ako by ju boli zaťažovali tie veľké. Tie zvyčajne aspoň prichádzajú vo vlnách rozdelených obdobiami oddychu. Život svätej Terézie v neustálej obete ukazuje veľké malé utrpenia jej cesty.
Céline pokračuje: „Jedného dňa som si prečítala nasledujúci úryvok z knihy Kazateľ: ,Všetky milosti sa človeku dostanú podľa zásluh jeho skutkov.‘ Spýtala som sa Božej služobnice, prečo sa tam píše podľa zásluh jeho skutkov. S nadšením mi vysvetlila, že ak máme naozaj duchovnosť dieťaťa a táto duchovnosť je naplnená odovzdaním sa a dôverou v Boha, potom je naplnená aj pokorou a obetou.“
Venujte pozornosť jej odpovedi. Svätá Terézia sa udržiavala na obete.
„Pokračovala, že každý by sa mal bezvýhradne obetovať, praktizovať čnosť za každých okolností a neustále sa zapierať. Slovom, každý dobrý skutok by mal konať z lásky k Bohu. ... To je túžba malých duší, ktoré bežia po ceste duchovného detstva.
Skončila: ,Zámerne som povedala, že tieto duše bežia, pretože nikdy nezaostávajú.‘“
Fotografia., ktorú vyhotovila v piatok 19. apríla 1895 Céline v práčovni. Už vypranú bielizeň treba opláchnuť; na pomoc pri tom použili plácačku. Sestry si po vyhrnutí trojvrstvových rukávov obliekli zásteru na pranie. Svätá Terézia v prednom rade druhá zľava. | zdroj: arhív Karmelu v Lisieux
Duch obety je teda kľúčom k Malej ceste. Znamená to neustále obetovať malé a niekedy aj veľké utrpenia v duchu duchovného detstva, odovzdanosti a dôvery v Boha.
Svätá Terézia bola príkladom tohto ducha. Bola rozhodnutá vždy o nič nežiadať a všetko prijať.
Raz jej jedna sestra pomáhala upraviť habit a nechtiac jej zapichla špendlík do tela. Verná tomuto duchu sa svätá Terézia vôbc nesťažovala a nechala špendlík tam, kde bol, až do večera.
Vzťah medzi Malou cestou a utrpením je teda jasný. Zároveň však v ňom je stále niečo tajomné, pretože život a spisy svätej Terézie, ktoré sú plné utrpenia, sú zároveň presiaknuté vôňou ruží.
Keď človek číta Duchovné cvičenia veľkého svätého Ignáca, ktorého si veľmi vážim, vstávajú mu vlasy dupkom. Keď však o tom istom píše svätá Terézka, istým spôsobom to prichádza s úsmevom.
Pozn.: 3. októbra 1995 odišiel do večnosti autor textu, prof. Plinio Corrêa de Oliveira.
Preložené z traditioninaction.org