Všetci sme sa narodili v Jeruzaleme

„Vtelenie malo vždy svojich strážcov, interpretov i konateľov, ktorými boli členovia hierarchie zjednotení s Apoštolským stolcom v Ríme. Jeho veľkým rituálom bola omša, ktorej neustále slávené tajomstvá vyjavovali zástupom veriacich skutočnú prítomnosť Spasiteľa, ich Boha. Táto spoločná viera a skutočnosť tvorili dušu celej spoločnosti. Európa, hoci v nej nachádzame už od pradávna mnohé spojitosti, jazyky i rozličné zvyky, ostáva vo svojej podstate zjednotená.“ (Hillaire Belloc, Richelieu, s. 8)

Slová veľkého anglického spisovateľa nám môžu pripomínať práve skutočnosť zrealizovanú géniom svätého Benedikta. Ten vo svojej regule určuje, aby mnísi dávali do svojho stredobodu práve bohoslužbu. Keď pozrieme aj na dejiny nášho slovenského národa, niekoľko storočí po našom svätcovi prichádzajú jeho žiaci aj k nám, zakladajú u nás viaceré kláštory, aby tak odovzdávali toto dedičstvo aj našim predkom. Stredobodom tohoto dedičstva bola vždy práve bohoslužba.