Biela sobota

Slzavé údolie (Kristus zostupuje do pekiel) | Gustav Doré, 1883

Z tmy smrti prechádzame do svetla zmŕtvychvstania. - Liturgia dnešného dňa je veľkou veľkonočnou vigíliou, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala cez celú noc a zakončila sa omšou vigílie v nedeľu ráno. Aleluja sa spievala len v nedeľu ráno, keď Spasiteľ slávne vstal z hrobu. Všetkých veriacich viazala povinnosť pod ťažkým hriechom sa zúčastniť na tejto vigílii, od ktorej pochádza aj náš názov „Veľká noc“. 

Liturgia sa začala „post Nonam“, teda večer po odbavení cirkevnej modlitby, predpísanej na deviatu hodinu (našu tretiu popoludní). Koncom stredoveku ju posunuli na popoludnie Bielej soboty, na pamiatku toho sa nám zachovali nešpory vo svätej omši. Konečne prešla na predpoludnie, ako ju aj dnes máme (pozn. pred reformou 1955). Delí sa na časť večernú (Lucernare), nočnú (Vigillia) a rannú (Baptismale), po ktorej nasleduje omša vigílie.

Časť večerná - liturgia svetla 

V chrámovej predsieni sa svätí oheň, vykresaný z kremeňa, ktorý je symbolom Krista ako Svetla sveta, a päť hrúd tymiánu, naznačujúcich jeho päť svätých rán. Sprievod sa potom pohne k oltáru. Svetlo sa roznecuje. Diakon zapaľuje tri sviece trojitého svietnika s istou slávnostnou gradáciou: v predsieni, v lodi a v svätyni. Spieva vždy vyšším hlasom „Lumen Christi“. Všetci kľaknú a odpovedajú „Deo gratias“. Trojdielne svetlo naznačuje Božstvo Ježiša Krista, ktoré prebýva v najsvätejšej Trojici. Pri oltári o tomto Svetle spieva diakon „praeconium paschale“ čiže veľkonočný hymnus „Exsultet“. Z posvätného svetla sa zapáli veľkonočná svieca (cereus paschalis), obraz osláveného Krista, a konečne všetky lampy, takže kostol je zaplavený slávnostným svetlom. Takto zaplavil Kristus celý svet svojím svetlom po svojom zmŕtvychvstaní a teraz zaplavuje svoju Cirkev, ktorú zobrazuje kostol. 

Svätá vigília (časť nočná) Sabbatum Sanctum II. (vigillia) 

„Eucharistia lucernalis“, je úvodom k vigílii veľkonočného sviatku. Sama vigília sa skladá z dvanástich čítaní proroctiev (prophetia) zo Starého zákona, v ktorých je naznačená sviatosť svätého krstu. Po každom čítaní nasleduje kolekta (modlitba) a za každou treťou lekciou je traktus. Jednotlivé vigílie teda oddeľujú trakty. Všetky tieto posvätné texty majú jeden cieľ: pripraviť katechumenov na prijatie krstu a nás na jeho obnovenie. Každá kolekta v krátkosti zhŕňa obsah posvätného čítania a vzťahuje sa na svätý krst. 

Misál latinsko-slovenský, SSV, 1952, Trnava

Previous
Previous

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Next
Next

Veľký piatok