Kántrová Sobota v Septembri

Štácia u svätého Petra

Buďme verní milosti; osud neúrodného figovníka nám je výstrahou. – Predstavujeme si nočnú bohoslužbu zo soboty na nedelu pri hrobe svätého Petra. Veriaci prvých storočí sa s osobitnou horlivosťou zúčastňovali na tejto vigilii na ukončenie kántrovćho týždňa. V symbolike tmy a svetla vidime aj my svoj zápas o spásu duše. Zápasime vo tme tohto života. Po víťaznom dobojovaní vojdeme do svetla večného života.

Ochotne vyhovieme výzve Cirkvi, aby sme sa zúčastnili na tejto vigílii (introit). V neúrodnom figovníku a v zhrbenej žene poznávame sami seba (evajelium). Preto slávime deň zmierenia (prvá lekcia), deň vďaky za žatvu a vyslobodenie z otroctva hriechu (druhá lekcia), dôverujeme, že nám Boh odpustí hriechy (tretia a štvrtá lekcia). Spomíname si na svoje duchovné znovuzrodenie v sviatosti krstu ako prechod zo smrti do života (piata lekcia). V najsvätejšej obete s Ježišom Kristom, svojím Velkňazom, podávame Bohu dokonalé zadosťučinenie za hriechy a prijímame uzdravenie (lekcia omše a evanjelium).

Spomienka Blahoslavenej Panny Márie de Mercede ako odplaty za vyslobodenie zajatých

Vyslobodí od hriechu a zo zajatia diablovho. – Tento sviatok nám pripomína založenie rehole mercedariánov pod ochranou blahoslavenej Panny Márie, ktorá dala vnuknutie svätému Petrovi Nolaskovi (sviatok 28. januára), svätému Rajmundovi z Pennafortu (sviatok 23. januára) a Jakubovi I., kráľovi aragonskému (v dnešnom Španielsku), aby založili reholu na vykupovanie kresťanov zo zajatia saracénskeho. Rehoľa začala jestvovať 10. augusta 1218.

— Misál Latinsko–slovenský, SSV, Trnava, 1952