Nepoškvrnené počatie Blahoslavenej Panny Márie
Celá krásna si, Mária! – Tento sviatok oslavuje vieroučný článok Cirkvi, že Matka Božia od prvopočiatku života nebola dotknutá dedičným hriechom, ale požívala plnosť milostí. Počiatky tohto sviatku siahajú na Východe až do 6. – 7. storočia a na Západe do 9. storočia. Sixtus IV. ho zaviedol v Ríme už v roku 1477 a Kliment XI. ho rozšíril pre celú Cirkev (1708). Pius IX. z príležitosti vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom Počatí 8. decembra 1854 ho povýšil do radu povinných sviatkov a konečne Lev XIII. dal mu dnešnú hodnosť. Tento sviatok pôvodne nesúvisel s Adventom. Narodenie blahoslavenej Panny Márie oslavuje Cirkev 8. septembra, teda deväť mesiacov predtým slávi počatie Matky Spasiteľovej. (Takto súvisí napr. aj Zvestovanie Panny Márie, 25. marca, s Narodením Pána, 25. decembra.) Lenže sviatok Nepoškvrneného Počatia sa velmi vhodne zaraďuje do doby adventnej, ktorá má charakter mariánsky.
Svätá omša vo všetkých vlastných textoch prízvukuje mimoriadne omilostnenie Matky Spasiteľovej. Hneď v úvode počujeme ďakovnú pieseň Máriinu za toľké vyznačenie (introit). Nepoškvrnené počatie je ovocím vykúpenia, ale aj prípravou vhodného príbytku pre vtelené Slovo Božie (orácia). Boh vyvolil od večnosti Matku pre svojho Syna, preto Cirkev priliehavo prenáša zmysel čítania z knihy Múdrosti na osobu Matky Božej (lekcia). Evanjelium nám zvestuje pozdrav, ktorý posiela sám Boh skrze anjela Gabriela Panne nazaretskej. Keď sa v tejto svätej omši pripravujeme na príchod Spasiteľov, cítime, že medzi nami je jeho Matka, s ňou konáme túto prípravu a ju pozdravujeme vo svojom kruhu (ofertórium). Návšteva Kristova znamená aj návštevu jeho Matky u nás. Prežívame ju a pri prijímaní Tela Kristovho, zrodeného z najčistejšej Panny, cítime, že aj „nám učinil velké veci“ Pán (komúnia).
Obetovanie preblahoslavenej Panny Márie
Predstav nás Bohu v nebeskom chráme (orácia). – Podľa zbožného podania blahoslavenú Pannu zaviedli rodičia ešte v útlom veku do jeruzalemského chrámu a obetovali službe chrámovej. Tam ju vychovávali v zbore Bohu zasvätených panien. Je to sviatok východného pôvodu. Na Východe ho slávili od 8. storočia, na Západe od 11. storočia. Pre celú Cirkev ho zaviedol Sixtus IV. v roku 1585.
Materstva Prelahoslavenej Panny Márie
Matka Božia, oroduj za nás hriešnych! – Všeobecný koncil efezský v roku 431 slávnostne vyhlásil, že „Emanuel (Kristus) je naozaj Boh, a preto svätá Panna je Božou Rodičkou“. V roku 1931 slávila Cirkev 1500. výročie tejto významnej udalosti a na jej pamiatku Pius XI. ustanovil tento sviatok. Všetky vznešené výsady blahoslavenej Panny Márie pramenia z jej hodnosti Bohorodičky.
Už prorok Izaiáš predvidel tajomstvo Materstva Božieho (introit, graduál). Spasiteľ sa priznáva k svojej Matke (evanjelium). Ona je obrazom Cirkvi, ktorá denne počína a rodí Krista v Eucharistii a v srdciach veriacich (ofertórium). Vyhlasujeme ju za blahoslavenú, ale uvedomujeme si aj našu podobnosť s ňou, ked' prijímame Syna Božieho pod spôsobom chleba (komúnia).
Presvätého Ruženca Preblahoslavenej Panny Márie
Eva je tŕňom – Mária ružou (svätý Bernard). – Tento sviatok zvelebuje Pannu Máriu pre ochranu, ktorú nám poskytuje svätým ružencom. Povolil ho najprv Gregor XIII. v roku 1573 pre všetky chrámy, ktoré maly oltár ružencovej Panny Márie, na pamiatku víťazstva kresťanského vojska nad Turkami pri Lepante (7. októbra 1571). Toto víťazstvo dobyli kresťania silou modlitby svätého ruženca. Pápež Kliment rozšíril tento sviatok pre celú Cirkev, keď kresťanské zbrane znovu zvíťazily nad Turkami pod vedením kniežaťa Eugena v roku 1716.
Sv. Marek I., pápež, nasledoval na prestole svätého Petra po svätom Silvestrovi. Cirkev spravoval 9 mesiacov. Zomrel v roku 336.
S radostným srdcom prichádzame dnes sláviť najsvätejšiu obetu (introit). Panna Mária je obraz Božej Múdrosti, a preto sa ideme učiť do jej školy (lekcia). Jedným jej prostriedkom je modlitba svätého ruženca, ktorá nás učí vhlbovať sa do tajomstiev vykúpenia. Sám Boh nás učí skrz anjela Gabriela, ako máme pozdravovať Matku Spasiteľovu (evanjelium). Ona je vzorom všetkých čností, jej zásluhy obetujeme Bohu ako svoje (orácia). Tajomstvá, o ktorých uvažujeme pri modlitbe svätého ruženca, sa podobajú prekvitajúcej záhrade (komúnia).
Nepoškvrneného Srdca Preblahoslavenej Panny Márie
Hľa, Matka tvoja! – Najsvätejšia Panna sa v roku 1917 zjavila viackrát trom deťom vo Fatime (Portugalsko) a poverila ich šíriť úctu k jej nepoškvrnenému Srdcu. O dvadsaťpäť rokov neskôr (1942), keď zúrila druhá svetová vojna, pápež Pius XII., ktorého výročie biskupskej vysviacky pripadá práve na deň prvého zjavenia vo Fatime, zasvätil celý svet nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a v roku 1945 nariadil dnešný sviatok.
Zvestovanie Preblahoslavenej Panny Márie (prenesený z 25. marca)
„A Slovo telom sa stalo.“ – Od dnešného dňa, dňa počatia Božieho Syna, do Vianoc (25. december) je práve deväť mesiacov; za ten čas sa vtelené Božie Slovo pripravovalo v lone svojej Matky na narodenie. Boh svojmu jednorodenému Synovi vyvolil za matku nepoškvrnenú a poníženú nazaretskú Pannu z rodu Dávidovho. Posiela k nej archanjela Gabriela, ktorý ju v jeho mene pozdravuje: „Zdravas, milosti plná“ (evanjelium).Panna slovami „Staň sa!“ dáva súhlas, aby sa v jej živote Slovo stalo telom. Stáva sa matkou, ale jej panenstvo ostáva neporušené (lekcia). V spoločenstve nazaretskej Panny slávime túto najsvätejšiu obetu (orácia), vžívame sa do jej ducha a citov, akými prijala do svojho života Božieho Syna (komúnia). Aj my ho podobne prijímame do svojho srdca.
Očisťovanie Prebl. Panny Márie – Hromnice
Matka Božia darovala svetu Svetlo. – Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie.
Podla Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca počas štyridsať' dní a po pôrode dievčaťa počas šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, ak bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete ju kňaz vyhlásil za čistú.
Iný zakon sa vzťahoval na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov museli rodičia vykúpit istou sumou.
Matka Božia sa podrobila obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie.
Spasiteľ sveta sa prvý raz úradne stretáva v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňazstvom Starého zakona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Kvôli tejto príčine pomenovali Gréci dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie).
Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom zmysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnemu okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickom farbou je fialová, zatiaľ čo omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom.
Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožna akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v šiestom storočí. Napokon sa v siedmom storočí rozšíril po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ho ozdobila vlastným prvkom – procesiou.
V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (introit). Prorok Malachiáš predpovedal, že sa Kristus zjaví vo svojom chráme a ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami Spasiteľovho príchodu, vítame ho v Simeonovom duchu (ofertórium) a vo svätom prijímaní ho uzatvárame do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia).
Nepoškvrnené počatie Blahoslavenej Panny Márie
Celá krásna si, Mária! – Tento sviatok oslavuje vieroučný článok Cirkvi, že Matka Božia od prvopočiatku života nebola dotknutá dedičným hriechom, ale požívala plnosť milostí. Počiatky tohto sviatku siahajú na Východe až do 6. – 7. storočia a na Západe do 9. storočia. Sixtus IV. ho zaviedol v Ríme už v roku 1477 a Kliment XI. ho rozšíril pre celú Cirkev (1708). Pius IX. z príležitosti vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom Počatí 8. decembra 1854 ho povýšil do radu povinných sviatkov a konečne Lev XIII. dal mu dnešnú hodnosť. Tento sviatok pôvodne nesúvisel s Adventom. Narodenie blahoslavenej Panny Márie oslavuje Cirkev 8. septembra, teda deväť mesiacov predtým slávi počatie Matky Spasiteľovej. (Takto súvisí napr. aj Zvestovanie Panny Márie, 25. marca, s Narodením Pána, 25. decembra.) Lenže sviatok Nepoškvrneného Počatia sa velmi vhodne zaraďuje do doby adventnej, ktorá má charakter mariánsky.
Svätá omša vo všetkých vlastných textoch prízvukuje mimoriadne omilostnenie Matky Spasiteľovej. Hneď v úvode počujeme ďakovnú pieseň Máriinu za toľké vyznačenie (introit). Nepoškvrnené počatie je ovocím vykúpenia, ale aj prípravou vhodného príbytku pre vtelené Slovo Božie (orácia). Boh vyvolil od večnosti Matku pre svojho Syna, preto Cirkev priliehavo prenáša zmysel čítania z knihy Múdrosti na osobu Matky Božej (lekcia). Evanjelium nám zvestuje pozdrav, ktorý posiela sám Boh skrze anjela Gabriela Panne nazaretskej. Keď sa v tejto svätej omši pripravujeme na príchod Spasiteľov, cítime, že medzi nami je jeho Matka, s ňou konáme túto prípravu a ju pozdravujeme vo svojom kruhu (ofertórium). Návšteva Kristova znamená aj návštevu jeho Matky u nás. Prežívame ju a pri prijímaní Tela Kristovho, zrodeného z najčistejšej Panny, cítime, že aj „nám učinil velké veci“ Pán (komúnia).
Obetovanie preblahoslavenej Panny Márie
Predstav nás Bohu v nebeskom chráme (orácia). – Podľa zbožného podania blahoslavenú Pannu zaviedli rodičia ešte v útlom veku do jeruzalemského chrámu a obetovali službe chrámovej. Tam ju vychovávali v zbore Bohu zasvätených panien. Je to sviatok východného pôvodu. Na Východe ho slávili od 8. storočia, na Západe od 11. storočia. Pre celú Cirkev ho zaviedol Sixtus IV. v roku 1585.
Materstva Prelahoslavenej Panny Márie
Matka Božia, oroduj za nás hriešnych! – Všeobecný koncil efezský v roku 431 slávnostne vyhlásil, že „Emanuel (Kristus) je naozaj Boh, a preto svätá Panna je Božou Rodičkou“. V roku 1931 slávila Cirkev 1500. výročie tejto významnej udalosti a na jej pamiatku Pius XI. ustanovil tento sviatok. Všetky vznešené výsady blahoslavenej Panny Márie pramenia z jej hodnosti Bohorodičky.
Už prorok Izaiáš predvidel tajomstvo Materstva Božieho (introit, graduál). Spasiteľ sa priznáva k svojej Matke (evanjelium). Ona je obrazom Cirkvi, ktorá denne počína a rodí Krista v Eucharistii a v srdciach veriacich (ofertórium). Vyhlasujeme ju za blahoslavenú, ale uvedomujeme si aj našu podobnosť s ňou, ked' prijímame Syna Božieho pod spôsobom chleba (komúnia).
Presvätého Ruženca Preblahoslavenej Panny Márie
Eva je tŕňom – Mária ružou (svätý Bernard). – Tento sviatok zvelebuje Pannu Máriu pre ochranu, ktorú nám poskytuje svätým ružencom. Povolil ho najprv Gregor XIII. v roku 1573 pre všetky chrámy, ktoré maly oltár ružencovej Panny Márie, na pamiatku víťazstva kresťanského vojska nad Turkami pri Lepante (7. októbra 1571). Toto víťazstvo dobyli kresťania silou modlitby svätého ruženca. Pápež Kliment rozšíril tento sviatok pre celú Cirkev, keď kresťanské zbrane znovu zvíťazily nad Turkami pod vedením kniežaťa Eugena v roku 1716.
Sv. Marek I., pápež, nasledoval na prestole svätého Petra po svätom Silvestrovi. Cirkev spravoval 9 mesiacov. Zomrel v roku 336.
S radostným srdcom prichádzame dnes sláviť najsvätejšiu obetu (introit). Panna Mária je obraz Božej Múdrosti, a preto sa ideme učiť do jej školy (lekcia). Jedným jej prostriedkom je modlitba svätého ruženca, ktorá nás učí vhlbovať sa do tajomstiev vykúpenia. Sám Boh nás učí skrz anjela Gabriela, ako máme pozdravovať Matku Spasiteľovu (evanjelium). Ona je vzorom všetkých čností, jej zásluhy obetujeme Bohu ako svoje (orácia). Tajomstvá, o ktorých uvažujeme pri modlitbe svätého ruženca, sa podobajú prekvitajúcej záhrade (komúnia).
Sedem Bolestí Preblahoslavenej Panny Márie
Spomienka svätého Nikomeda, mučeníka
Patrónka Slovenska. – Náš národ si uctieva Sedmobolestnú ako svoju Matku a Ochrankyňu. Pútnický chrám v Šaštíne je venovaný jej úcte. Už pápež Benedikt XIII. pririekol v roku 1717 Sedmobolestnú Matku Božiu Slovensku za Patrónku a Pius XI. potvrdil túto výsadu dňa 22. apríla 1929 skrz posvätnú Kongregáciu obradov a dovolil, aby sme Sedmobolestnú ako Patrónku slovenskú vzývali osobitne na konci Loretánskych litánií.
Dnes je i výročie mučeníckej smrti svätého Nikomeda, kňaza (na konci 1. storočia), ktorý sa zdráhal obetovať pohanským bohom, a preto ho na smrť zbičovali.
Narodenie Preblahoslavenej Panny Márie
Spomienka svätého Hadriána, mučeníka
Tvoje narodenie, Panna Mária, prinieslo svetu radosť! – Panna Mária je ranná hviezda, ktorá zvestuje východ Slnka spravodlivosti, Ježiša Krista. Ako Spasiteľova Matka je bez poškvrny počatá, a preto jej narodenie je najsvätejšie spomedzi všetkých ľudí. Okrem neho slávime len narodenie svätého Jána Krstiteľa. Tento sviatok bol známy v Ríme už v siedmom storočí.
Svätý Hadrián najprv prenasledoval kresťanov ako pohan, potom sa obrátil, ba obsiahol aj mučenícku korunu okolo r. 300 v Nikomédii. Pápež Honorius I. postavil na jeho česť kostol, v ktorom dal uložiť ostatky svätého mučeníka. Na mariánske sviatky z tohto chrámu vychádzala procesia do Veľkého chrámu Panny Márie. Preto bola spomienka svätého Hadriána určená na tento deň.
Obdivujeme Máriinu materskú hodnosť (introit, graduál), sledujeme rodokmeň Ježiša Krista podľa predkov svätého Jozefa (evanjelium), na konci tejto dokumentárnej listiny objavuje sa popri jej ženíchovi aj meno Kristovej Matky. Panna a Matka v jednej osobe (sekréta). ktorá jediná bola hodná v živote nosiť Božieho Syna (komúnia). Na tejto hodnosti sme účastní pri sv. prijímaní.
Zjavenie Preblahoslavenej Panny Márie Nepoškvrnenej
Žena oblečená do slnka s mesiacom pod nohami. – Je to sviatok Panny Márie lurdskej, ustanovený na pamiatku jej prvého zjavenia dňa 11. februára 1838. Svätý Pius X. ho predpísal pre celú Cirkev (v roku 1907).
Svätá omša oslavuje Nepoškvrnenú Pannu ako „sväté mesto“ (introit), ako ženu, oblečenú do slnka a ožiarenú hviezdami (lekcia). Ako Matku ju pozdravuje slovami anjela (evanjelium, ofertórium).
Očisťovanie Prebl. Panny Márie – Hromnice
Matka Božia darovala svetu Svetlo. – Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie.
Podla Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca počas štyridsať' dní a po pôrode dievčaťa počas šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, ak bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete ju kňaz vyhlásil za čistú.
Iný zakon sa vzťahoval na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov museli rodičia vykúpit istou sumou.
Matka Božia sa podrobila obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie.
Spasiteľ sveta sa prvý raz úradne stretáva v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňazstvom Starého zakona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Kvôli tejto príčine pomenovali Gréci dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie).
Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom zmysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnemu okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickom farbou je fialová, zatiaľ čo omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom.
Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožna akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v šiestom storočí. Napokon sa v siedmom storočí rozšíril po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ho ozdobila vlastným prvkom – procesiou.
V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (introit). Prorok Malachiáš predpovedal, že sa Kristus zjaví vo svojom chráme a ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami Spasiteľovho príchodu, vítame ho v Simeonovom duchu (ofertórium) a vo svätom prijímaní ho uzatvárame do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia).
Nepoškvrnené počatie Blahoslavenej Panny Márie
Celá krásna si, Mária! – Tento sviatok oslavuje vieroučný článok Cirkvi, že Matka Božia od prvopočiatku života nebola dotknutá dedičným hriechom, ale požívala plnosť milostí. Počiatky tohto sviatku siahajú na Východe až do 6. – 7. storočia a na Západe do 9. storočia. Sixtus IV. ho zaviedol v Ríme už v roku 1477 a Kliment XI. ho rozšíril pre celú Cirkev (1708). Pius IX. z príležitosti vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom Počatí 8. decembra 1854 ho povýšil do radu povinných sviatkov a konečne Lev XIII. dal mu dnešnú hodnosť. Tento sviatok pôvodne nesúvisel s Adventom. Narodenie blahoslavenej Panny Márie oslavuje Cirkev 8. septembra, teda deväť mesiacov predtým slávi počatie Matky Spasiteľovej. (Takto súvisí napr. aj Zvestovanie Panny Márie, 25. marca, s Narodením Pána, 25. decembra.) Lenže sviatok Nepoškvrneného Počatia sa velmi vhodne zaraďuje do doby adventnej, ktorá má charakter mariánsky.
Svätá omša vo všetkých vlastných textoch prízvukuje mimoriadne omilostnenie Matky Spasiteľovej. Hneď v úvode počujeme ďakovnú pieseň Máriinu za toľké vyznačenie (introit). Nepoškvrnené počatie je ovocím vykúpenia, ale aj prípravou vhodného príbytku pre vtelené Slovo Božie (orácia). Boh vyvolil od večnosti Matku pre svojho Syna, preto Cirkev priliehavo prenáša zmysel čítania z knihy Múdrosti na osobu Matky Božej (lekcia). Evanjelium nám zvestuje pozdrav, ktorý posiela sám Boh skrze anjela Gabriela Panne nazaretskej. Keď sa v tejto svätej omši pripravujeme na príchod Spasiteľov, cítime, že medzi nami je jeho Matka, s ňou konáme túto prípravu a ju pozdravujeme vo svojom kruhu (ofertórium). Návšteva Kristova znamená aj návštevu jeho Matky u nás. Prežívame ju a pri prijímaní Tela Kristovho, zrodeného z najčistejšej Panny, cítime, že aj „nám učinil velké veci“ Pán (komúnia).
Obetovanie preblahoslavenej Panny Márie
Predstav nás Bohu v nebeskom chráme (orácia). – Podľa zbožného podania blahoslavenú Pannu zaviedli rodičia ešte v útlom veku do jeruzalemského chrámu a obetovali službe chrámovej. Tam ju vychovávali v zbore Bohu zasvätených panien. Je to sviatok východného pôvodu. Na Východe ho slávili od 8. storočia, na Západe od 11. storočia. Pre celú Cirkev ho zaviedol Sixtus IV. v roku 1585.
Materstva Blahoslavenej Panny Márie
Matka Božia, oroduj za nás hriešnych! – Všeobecný koncil efezský v roku 431 slávnostne vyhlásil, že „Emanuel (Kristus) je naozaj Boh, a preto svätá Panna je Božou Rodičkou“. V roku 1931 slávila Cirkev 1500. výročie tejto významnej udalosti a na jej pamiatku Pius XI. ustanovil tento sviatok. Všetky vznešené výsady blahoslavenej Panny Márie pramenia z jej hodnosti Bohorodičky.
Už prorok Izaiáš predvidel tajomstvo Materstva Božieho (introit, graduál). Spasiteľ sa priznáva k svojej Matke (evanjelium). Ona je obrazom Cirkvi, ktorá denne počína a rodí Krista v Eucharistii a v srdciach veriacich (ofertórium). Vyhlasujeme ju za blahoslavenú, ale uvedomujeme si aj našu podobnosť s ňou, ked' prijímame Syna Božieho pod spôsobom chleba (komúnia).
Presvätého Ruženca Preblahoslavenej Panny Márie
Eva je tŕňom – Mária ružou (svätý Bernard). – Tento sviatok zvelebuje Pannu Máriu pre ochranu, ktorú nám poskytuje svätým ružencom. Povolil ho najprv Gregor XIII. v roku 1573 pre všetky chrámy, ktoré maly oltár ružencovej Panny Márie, na pamiatku víťazstva kresťanského vojska nad Turkami pri Lepante (7. októbra 1571). Toto víťazstvo dobyli kresťania silou modlitby svätého ruženca. Pápež Kliment rozšíril tento sviatok pre celú Cirkev, keď kresťanské zbrane znovu zvíťazily nad Turkami pod vedením kniežaťa Eugena v roku 1716.
Sv. Marek I., pápež, nasledoval na prestole svätého Petra po svätom Silvestrovi. Cirkev spravoval 9 mesiacov. Zomrel v roku 336.
S radostným srdcom prichádzame dnes sláviť najsvätejšiu obetu (introit). Panna Mária je obraz Božej Múdrosti, a preto sa ideme učiť do jej školy (lekcia). Jedným jej prostriedkom je modlitba svätého ruženca, ktorá nás učí vhlbovať sa do tajomstiev vykúpenia. Sám Boh nás učí skrz anjela Gabriela, ako máme pozdravovať Matku Spasiteľovu (evanjelium). Ona je vzorom všetkých čností, jej zásluhy obetujeme Bohu ako svoje (orácia). Tajomstvá, o ktorých uvažujeme pri modlitbe svätého ruženca, sa podobajú prekvitajúcej záhrade (komúnia).
Kántrová Sobota v Septembri
Štácia u svätého Petra
Buďme verní milosti; osud neúrodného figovníka nám je výstrahou. – Predstavujeme si nočnú bohoslužbu zo soboty na nedelu pri hrobe svätého Petra. Veriaci prvých storočí sa s osobitnou horlivosťou zúčastňovali na tejto vigilii na ukončenie kántrovćho týždňa. V symbolike tmy a svetla vidime aj my svoj zápas o spásu duše. Zápasime vo tme tohto života. Po víťaznom dobojovaní vojdeme do svetla večného života.
Ochotne vyhovieme výzve Cirkvi, aby sme sa zúčastnili na tejto vigílii (introit). V neúrodnom figovníku a v zhrbenej žene poznávame sami seba (evajelium). Preto slávime deň zmierenia (prvá lekcia), deň vďaky za žatvu a vyslobodenie z otroctva hriechu (druhá lekcia), dôverujeme, že nám Boh odpustí hriechy (tretia a štvrtá lekcia). Spomíname si na svoje duchovné znovuzrodenie v sviatosti krstu ako prechod zo smrti do života (piata lekcia). V najsvätejšej obete s Ježišom Kristom, svojím Velkňazom, podávame Bohu dokonalé zadosťučinenie za hriechy a prijímame uzdravenie (lekcia omše a evanjelium).
Spomienka Blahoslavenej Panny Márie de Mercede ako odplaty za vyslobodenie zajatých
Vyslobodí od hriechu a zo zajatia diablovho. – Tento sviatok nám pripomína založenie rehole mercedariánov pod ochranou blahoslavenej Panny Márie, ktorá dala vnuknutie svätému Petrovi Nolaskovi (sviatok 28. januára), svätému Rajmundovi z Pennafortu (sviatok 23. januára) a Jakubovi I., kráľovi aragonskému (v dnešnom Španielsku), aby založili reholu na vykupovanie kresťanov zo zajatia saracénskeho. Rehoľa začala jestvovať 10. augusta 1218.