Presvätého Ruženca Preblahoslavenej Panny Márie

Panna Mária Ružencová | Bartolomé Estéban Murillo, 1675–80

Spomienka svätého Marka I., pápeža a vyznávača

Eva je tŕňom – Mária ružou (svätý Bernard). – Tento sviatok zvelebuje Pannu Máriu pre ochranu, ktorú nám poskytuje svätým ružencom. Povolil ho najprv Gregor XIII. v roku 1573 pre všetky chrámy, ktoré maly oltár ružencovej Panny Márie, na pamiatku víťazstva kresťanského vojska nad Turkami pri Lepante (7. októbra 1571). Toto víťazstvo dobyli kresťania silou modlitby svätého ruženca. Pápež Kliment rozšíril tento sviatok pre celú Cirkev, keď kresťanské zbrane znovu zvíťazily nad Turkami pod vedením kniežaťa Eugena v roku 1716.

Sv. Marek I., pápež, nasledoval na prestole svätého Petra po svätom Silvestrovi. Cirkev spravoval 9 mesiacov. Zomrel v roku 336.

S radostným srdcom prichádzame dnes sláviť najsvätejšiu obetu (introit). Panna Mária je obraz Božej Múdrosti, a preto sa ideme učiť do jej školy (lekcia). Jedným jej prostriedkom je modlitba svätého ruženca, ktorá nás učí vhlbovať sa do tajomstiev vykúpenia. Sám Boh nás učí skrz anjela Gabriela, ako máme pozdravovať Matku Spasiteľovu (evanjelium). Ona je vzorom všetkých čností, jej zásluhy obetujeme Bohu ako svoje (orácia). Tajomstvá, o ktorých uvažujeme pri modlitbe svätého ruženca, sa podobajú prekvitajúcej záhrade (komúnia).

— Misál latinsko–slovenský, SSV, Trnava, 1952