Štvrtá Nedeľa Adventná

Štácia u dvanástich svätých apoštolov

Kázeň svätého Jána Krstiteľa | Mattia Preti, okolo 1665

Prichádza Spasiteľ, túžobne ho očakávame. – V túto nedeľu včasráno kántrová vigília skončila sa omšou, veriaci sa rozišli odpočinúť si. Teda štvrtá nedela adventná pôvodne nemala vlastnú omšu, lebo omša za rána slávená patrila ku vigílii kántrového týždňa. Keď liturgiu kántrovej vigílie preložili na sobotu, najprv na čas večerný (post Nonam, teda po 15. hodine), a neskôr, ako ju dnes máme, na hodiny predpoludňajšie, nedeľa by bola ostala bez omše. Pre túto zmenu dostala štvrtá nedela adventná osobitnú omšu a bol ustálený aj štáciový chrám u dvanástich svätých apoštolov.

Svätá omša je ako by zhrnutím myšlienok predchádzajúcich kántrových dni. Spevy sú zo stredy, podobne i lekcia, evanjelium zo soboty. Týmto nadobúda zvláštny charakter mariánsky, čo sa veľmi dobre hodí v adventných časoch.

Príchod Spasiteľov je už celkom blízko, a preto aj naša túžba po ňom nadobúda osobitné vystupňovanie; stupňuje sa i naša prítulnosť k Matke Božej (lekcia, introit, komúnia), ktorá nám sprostredkuje tento nebeský dar.

— Misál latinsko-slovenský, SSV, Trnava, 1952