Svätého Marcela I., pápeža a mučeníka
Cirkev stojí na skale Petrovej. – V prijímaní padnutých kresťanov, ktorí zapreli svoju vieru, uplatňoval múdru umiernenosť, preto sektári donatisti tuho napádali svätého Marcela. Za tohto boja ho cisár Maxentius uväznil a poslal do vyhnanstva, kde v roku 309 podľahol utrpeniu. Jeho telo pochovali v katakombách svätej Priscily, neskôr ho preniesli do vlastného chrámu na Via lata v Ríme.
Svätého Damaza I., pápeža a vyznávača
„Pas moje baránky!“ - Tento slávny pápež španielskeho pôvodu (panoval v rokoch 366-384) staral sa veľmi o posvätné katakomby, pohrebisko svätých mučeníkov, ktorých hroby ozdoboval vlastnými básňami, keďže bol básnikom a spevákom. Svätého Hieronyma poveril latinským prekladom Písma svätého (Vulgáta). Aj o liturgiu má veľké zásluhy. Jeho telo odpočíva v chráme, ktorý sám vybudoval, S. Laurentius in Damaso, v Ríme.
Svätého Klimenta I., pápeža a mučeníka
Videl Baránka ako prameň milostí. – Získal ho svätý Pavol apoštol zo židovstva. Ako tretí nástupca svätého Petra spravoval Cirkev v rokoch 90 – 101. Traján ho poslal do vyhnanstva na polostrov Krym. Tu opatroval vyhnaných kresťanov, ktorí s ním pracovali v mramorových baniach. Pre túto apoštolskú činnosť ho dal cisár s kotvou na krku zhodiť do mora. Jeho relikvie našli naši slovanskí apoštolovia svätí Cyril a Metod a priniesli ich do Ríma. Patri medzi apoštolských Otcov, lebo napísal jeden apoštolský list Korinťanom. Jeho meno pojali do omšového kánonu (Communicantes). V jeho bazilike, v ktorej sú uložené i jeho pozostatky, bol pochovaný svätý Cyril v roku 869. V bazilike svätého Klimenta slávi Cirkev štáciu v pondelok 2. týždňa Veľkého pôstu.
Spomienka svätej Felicity, mučenice
Svätá Felicita, popredná rímska vdova, podstúpila mučeníctvo so svojimi Siedmimi synmi (ich sviatok je 10. júla) za Marka Aurélia v roku 162. Právom je porovnávaná s matkou Machabejskou.
Svätého Silveria, pápeža a mučeníka
Obsiahol nevädnúci veniec slávy. – Ako skalopevný kormidelník Cirkvi (535-545) nechcel potvrdiť monofyzitského patriarchu Antima, preto ho na rozkaz cisárovnej Theodóry jej vodca Belizár vyhnal najprv do Malej Ázie, potom na ostrov Palmáriu (severné Taliansko). Tu zomrel a tu bol aj pochovaný roku 540.
Svätého Petra Celestína, pápeža a vyznávača
Staň sa malým pre Krista! – Petra Murrone, pustovníka, zakľadateľa pustovníckej rehole celestínov, zvolili po smrti Mikuláša IV. v roku 1292 ako 79 ročného starca za pápeža ako Celestína V. Po polročnom panovaní sa vzdal tejto hodnosti. Zomrel v pustovníckej chudobe a samote v roku 1296. Hrob má v Akvile (Taliansko) v kostole Panny Márie di Collemaggio.
Spomienka svätej Pudenciány, panny
Svätá Pudenciána, sestra svätej Praxedy (sviatok 21. júla) a údajne dcéra senátora Pudensa, má veľké zásluhy na rozšírení kresťanstva v Ríme. Pochovaná bola najprv v hrobe svojho otca Pudensa v katakombách Priscily. V Ríme má slávny štáciový chrám (v utorok tretieho týždňa Veľkého pôstu).
Svätého Pia V., pápeža a vyznávača
Obnoviteľ svätej liturgie. – Narodil sa v roku 1504 v Bosco (pri Alessandrii v severnom Taliansku), v štrnástom roku sa stal dominikánom; neskôr bol kazateľom, biskupom, kardinálom a od roku 1566 pápežom. Horlivo bojoval proti bludárom a Turkom. Vydal tlačou liturgické knihy (misál a breviár). Na pamiatku víťazstva nad Turkami pri Lepante (6. októbra 1570) zaviedol sviatok svätého ruženca. Svoj svätý život zakončil 1. mája 1572. Jeho telo spočíva vo Veľkom chráme Panny Márie (Santa Maria Maggiore) v Ríme.
Svätého Fabiána, pápeža a mučeníka; Svätého Sebastiána, mučeníka
Duch mučenikov nás posilňuje. – Svätého pápeža Fabiána (panoval v rokoch 236-350) umučili medzi prvými za cisára Decia. Pochovali ho v Kalixtových katakombách (v pápežskei krypte). – Svätého Sebastiána ako dôstojnika stráže Diokleciánovej ostreľovali šípmi. Po vyzdravení verejne pokarhal cisára pre nespravodlivosť voči kresťanom. Preto ho sochormi usmrtili. Leží v katakombách, pomenovaných podľa neho. Nad jeho hrobom stojí jedna zo siedmich hlavných bazilík Ríma. Uctieva sa ako patrón proti moru.
Omšu ovládajú myšlienky nespravodlivého zaobchádzania s mučeníkmi (introit), radosti nad víť'azstvom (lekcia) a nespočetných zázrakov, obsiahnutých na príhovor svätého Sebastiána (evanjelium).
Svätého Marcela I., pápeža a mučeníka
Cirkev stojí na skale Petrovej. – V prijímaní padnutých kresťanov, ktorí zapreli svoju vieru, uplatňoval múdru umiernenosť, preto sektári donatisti tuho napádali svätého Marcela. Za tohto boja ho cisár Maxentius uväznil a poslal do vyhnanstva, kde v roku 309 podľahol utrpeniu. Jeho telo pochovali v katakombách svätej Priscily, neskôr ho preniesli do vlastného chrámu na Via lata v Ríme.
Svätého Klimenta I., pápeža a mučeníka
Videl Baránka ako prameň milostí. – Získal ho svätý Pavol apoštol zo židovstva. Ako tretí nástupca svätého Petra spravoval Cirkev v rokoch 90 – 101. Traján ho poslal do vyhnanstva na polostrov Krym. Tu opatroval vyhnaných kresťanov, ktorí s ním pracovali v mramorových baniach. Pre túto apoštolskú činnosť ho dal cisár s kotvou na krku zhodiť do mora. Jeho relikvie našli naši slovanskí apoštolovia svätí Cyril a Metod a priniesli ich do Ríma. Patri medzi apoštolských Otcov, lebo napísal jeden apoštolský list Korinťanom. Jeho meno pojali do omšového kánonu (Communicantes). V jeho bazilike, v ktorej sú uložené i jeho pozostatky, bol pochovaný svätý Cyril v roku 869. V bazilike svätého Klimenta slávi Cirkev štáciu v pondelok 2. týždňa Veľkého pôstu.
Spomienka svätej Felicity, mučenice
Svätá Felicita, popredná rímska vdova, podstúpila mučeníctvo so svojimi Siedmimi synmi (ich sviatok je 10. júla) za Marka Aurélia v roku 162. Právom je porovnávaná s matkou Machabejskou.
Svätého Martina I., pápeža a mučeníka
Postavil ho Boh nad národy a kráľovstvá (ofertórium). – Viedol Petrovo stádo v rokoch 649 – 655. Odsúdil blud monotelétov, a preto ho cisár Konštantín II. poslal do vyhnanstva na polostrov Cherzonéz, kde pre nedostatok výživy zomrel. Jeho telo leží v Ríme v chráme svätých Silvestra a Martina.
Svätého Kalista I., pápeža a mučeníka
Starostlivosť o kresťanské pohrebné miesta. – Cirkev spravoval (217 – 222) za cisára Alexandra Severa. Jeho umiernenosť voči kajúcim verejným hriešnikom bola pre niektorých príležitost'ou, aby ho napádali. Jeho odporcom bol aj filozof Hipolyt, prvý protipápež, ktorý však odvolal svoje poblúdenie, a svoju vernosť ku Kristovi a Cirkvi neskôr spečatil mučeníctvom (porov. 13. august). Upravil katakomby, ktoré sú pomenované podľa neho. Zaviedol kántrové dni a postavil baziliku Panny Márie za Tiberom (Trastevere). Pretrpel kruté mučeníctvo, v ktorom skonal dňa 28. septembra 222. Najprv bol pochovaný v katakombách pri Via Aurelia, neskôr preniesli jeho pozostatky do chrámu Panny Márie za Tiberom, kde pod hlavným oltárom odpočívajú i dnes.
Kántrový Piatok v Septembri
Štácia u dvanástich svätých Apoštolov
V duchu kajúcej Magdalény oplakávame svoje hriechy. – V kostole kajúcnikov, u dvanástich svätých apoštolov, zišli sme sa na prežívanie dnešnej liturgie. Chceme odčiniť hriechy a chyby uplynulého štvrťroka.
Hľadáme Pána, hľadáme jeho tvár, aby sme mu vyznali svoje hriechy (introit). Vraciame sa k Pánovi, ktorý nás občerství a dá nám vm ako zúrodenej vinici (lekcia). K Pánovi prichádzame s prosbou o odpustenie (evanjelium). Už vopred sa radujeme z blaženého odpustenia (ofertórium), ktoré nám zaručuje najsvätejšia obeta a ešte väčšmi eucharistická hostina (komúnia).
Spomienka svätého Lina, pápeža a mučeníka
Portae inferi non praevalebunt adversus eam, – brány pekelné ju nepremôžu. – Bol nástupcom svätého Petra a sťali ho okolo roku 79. Pochovaný je v krypte vatikánskej baziliky vedľa svätého Petra. Jeho meno si pripomína Cirkev v omšovom kánone pred premenením (Communicantes).
Svätého Kornela, pápeža, mučeníka Svätého Cypriána, biskupa, mučeníka
Spomienka svätých Eufémie, Lucie a Geminiána, mučeníkov
Kristus víťazi v mučenikoch (svätý Cyprián). – Svätého Kornela, pápeža (251 – 253), poslal cisár Gallus do vyhnanstva do dnešnej Civitavecchia v Taliansku, kde zomrel ako mučeník v roku 253. Zachovával umiernenú prax pri znovuprijímaní odpadlých kresťanov do cirkevného spoločenstva, preto ho niektorí rigoristi ostro napádali. Dopisoval si so svätým Cypriánom, rečníkom, neskôr kňazom a konečne biskupom v Kartágu, kde svätého Cypriána sťali v roku 258. Pochovaný bol v Kartágu (severná Afrika), jeho zostatky teraz uctievajú v Lyone (Francúzsko).
Svätá Eufémia, mučenica, mala v Chalcedone náhrobný chrám, v ktorom sa konal všeobecný koncil (v roku 451). Rímska vdova, svätá Lucia, bola umučená spoločne so svätým Geminiánom, ktorý, povzbudený jej mučením, verejne vyznal, že je tiež kresťanom.