Boh je láska. – Po nestálom živote pastiera, vojaka a obchodníka sa stal z lásky ošetrovateľom chorých v Granade (Španielsko). Založil laickú rehoľu Milosrdných bratov, venujúcu sa starostlivosti o chorých. Keď z horiaceho domu vynášal chorých, zostal zázračne neporušený (orácia). Je patrónom chorých a nemocníc. Zomrel 8. marca 1550 v Granade, kde je aj pochovaný.

Mohol zhrešiť, a nezhrešil. – Narodil sa vo Vilne v roku 1458 ako syn poľského kráľa Kazimíra Štvrtého, žil utiahnutým panenským životom a veľmi miloval Pannu Máriu, na ktorej česť napísal a rád spieval hymnus „Omni die dic Mariae“. Zomrel dvadsaťpäťročný v roku 1484 a pochovaný je v katedrále vo Vilne.

Pán klope na dvere duše. – Narodil sa v Assisi z rodiny Possenti. Čoskoro vstúpil do rehole pasionistov, kde sa vyznačoval najmä úctou k bolestnej Matke. V dvadsiatom štvrtom roku života (1862) umrel ešte ako klerik. Pre jeho nevinnosť dostal názov „Alojz naších časov“. V roku 1920 bol kanonizovaný, 1934 jeho sviatok bol ustanovený pre celú Cirkev. Pochovaný je v Isole (Gran Sasso, Taliansko). Svätá omša prízvukuje jeho povolanie (introit, lekcia, evanjelium), lásku k Matke Božej (oferórium) a mystické spojenie s Kristom (komúnia).

Vzor Kristovej poníženosti. – Pochádzal z kniežacieho rodu Gandie a bol vicekráľom Katalánska (v Španielsku). Dojatý pohľadom na mŕtve telo kráľovnej Izabely, po manželkinej smrti opustil svetský život a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, kde sa stal jej 3. generálnym predstaveným. Bol pravým vzorom poníženosti a sebazapierania. Nepoddajne odmietal všetky hodnosti, ktoré mu ponúkali. Zomrel 30. septembra 1572 v Ríme. Pochovaný bol najprv v Ríme, od roku 1617 je jeho hrob v jezuitskom chráme v Madride.