Svätého Augustína, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Pane! – Narodil sa v roku 354 v Tagaste v Numídii (severná Afrika). Po ľahkomyseľnej mladosti, keď upadol aj do bludu manichejského, obrátil sa zásluhou modlitieb svojej svätej matky, Moniky (sviatok 4. mája) a pod vplyvom svätého Ambróza (sviatok 7. decembra). V roku 387 prijal svätý krst v Miláne. Potom sa vrátil do Afriky, prijal sviatosť kňazstva a od roku 395 bol biskupom v Hippo. Jeho kázne a spisy, ktorými mal rozhodný vplyv na tvorenie pravého kresťanského ducha svojej doby, dodnes hodnotia sa tak vysoko v Cirkvi, že ho právom nazývame „učiteľom milosti“. Zomrel v roku 430. Jeho ostatky preniesli z obavy pred Vandalmi najprv na ostrov Sardíniu, neskor do Pávie (severné Taliansko).
Svätého Joachima, otca Preblahoslavenej Panny Márie, vyznávača
Bohato udeľoval chudobným. – Muž svätej Anny a otec preblahoslavenej Panny Márie. Vo východnej Cirkvi je starým sviatkom, na Západe vyskytuje sa len v pätnástom storočí.
Podanie pozná svätého Joachima ako podporovateľa chudobných (introit, graduál) Bol svätého života (lekcia), ale jeho osobitnou výsadou je, že patril medzi predkov Ježiša Krista (evanjelium). V nebi požíva večnú slávu (oferórium), lebo na zemi bol verným sluhom Božím (komúnia).
Svätého Jána M. Vianney, vyznávača
Horliteľ za spásu duší. – Narodil sa v roku 1786 vo Francúzsku ako syn dedinských rodičov. Pomocou Božou a vlastnou usilovnosťou sa dopracoval kňazskej hodnosti (1815). V roku 1818 prevzal vedenie zanedbanej farnosti Ars. V starostlivosti o vlastných veriacich a o nespočetných pútnikov, ktorí denne prichádzali k nemu, aby počuli jeho slová, vyžiadali si jeho rady a vyspovedali sa u neho, uplynul jeho život, milý Bohu. „Arský farár“ zomrel 9. augusta 1859; pochovaný je vo vlastnej farnosti, v kostole, ktorý je mu zasvätený. Pius XI. ho vyhlásil za svätého 31. mája 1925, v roku 1928 jeho sviatok nariadil pre celú Cirkev a v roku 1939 ho vyhlásil za patróna všetkých farárov.
Svätého Alfonza Liguori, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Poslal robotníkov do vinice Pánovej. – Narodil sa v roku 1696 pri Neapole. Už v šestnástom roku dosiahol titul doktora práv, ale opustiac svoje svetské povolanie, stal sa v roku 1726 kňazom a v roku 1732 založil Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristov) v Scale pri Amalfi (v Taliansku) pre duchovnú opateru chudobných. Venoval sa najmä štúdiu mravouky. Napísal početné mravoučné diela, ktoré odôvodňujú jeho hodnosť učiteľa Cirkvi. Len z poslušnosti prijal hodnosť biskupa diecézy Santa Agata dei Goti, ktorej sa neskôr zriekol, a zomrel ako skromný rehoľník 1. augusta 1787 v Pagani. Pochovaný je v Nocere v Kampánii (Taliansko). Vyznačoval sa mimoriadnou úctou k Preblahoslavenej Panne Márii.
Svätého Bédu Ctihodného, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učiteľ Písma. – Anglický benediktín, ktorý od siedmeho roku žil v kláštore vo Wearmuth (Anglicko). Bédove spisy ešte za jeho života čítali v kostoloch. Dostal prímeno „Venerabilis“ (Ctihodný). Zomrel roku 735 v Durhame v Anglicku, kde je aj pochovaný.
Svätého Atanáza biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Prenasledovaný, ale nepremožený. – Narodil sa v Alexandrii v roku 328. Stal sa biskupom v svojom rodisku. Pre vernosť k zásadám nicejského snemu bol na podnet ariánov päťkrát vo vyhnanstve. Jeho štyridsaťšesťročné biskupské účinkovanie je nekrvavým mučeníctvom za pravú vieru; neraz len zázrakom unikol istej smrti. Bol vynikajúcim učencom Cirkvi. Zomrel v roku 373 v Alexandrii. Benátčania zachránili i jeho pozostatky a uložili ich v kostole sv. Kríža v Benátkach. Sv. omša hovori o jeho víťaznom utrpení.
Svätého Cyrila, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Obranca Materstva Božieho. – Ako biskup Alexandrijský na efezskom koncile v roku 431 horlivo obraňoval náuku o Materstve Božom proti nestoriánom. Zomrel v roku 444 v Alexandrii.
Svätého Jána z Mathy, vyznávača
Sloboda tela i duše. – Pochádzal z francúzskej sľachtickej rodiny. Po istom videní založil spolu so svätým Félixom z Valois (sviatok 20. novembra) rehoľu najsvätejšej Trojice (trinitárov) na vykupovanie zajatých kresťanov. Zomrel 7. decembra. Pochovaný je v Madride.
Svätého Títa, biskupa a vyznávača
Žime nábožne a spravodlivo. – Bol učeníkom sv. Pavla, svojho majstra sprevádzal na rozličných cestách. Konečne ho apoštol ustanovil biskupom na ostrove Kréte. Tento úrad Titus verne vykonával až do svojej smrti na konci prvého storočia. Jeho hrob je v jeho biskupskom sídle, Gostyne na Kréte.
Svätého Jána Bosca, vyznávača
Starosť o budúce generácie Cirkvi. – Cítil povolanie viesť mládež. V roku 1841 ho vysvätili za kňaza. Ihneď začal svoj apoštolát medzi mužskou mládežou skrze tzv. oratóriá. Pre tento apoštolát založil kongregáciu saleziánov a pre dievčatá kongregáciu sestier Panny Márie Pomocnice kresťanov. Zomrel 31. januára 1888 v Turíne, kde je aj pochovaný. V roku 1934 ho pápež Pius XI. vyhlásil za svätého. Omša vykresľuje jeho charakteristické črty, najmä apoštolského ducha.
Svätého Františka Saleského, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Biskup dobrotivého srdca. – Narodil sa v Annecy (severné Francúzsko). Ako ženevský biskup horlivo pracoval na obrátení švajčiarskych kalvínov. So svätou Františkou de Chantal (sviatok 21. augusta) založil preslávnu ženskú rehoľu Navštívenia, z ktorej pochádzajú svätice: svätá Margita Alacoque a svätá Bernadeta Soubirous. Pre jeho hlboké asketické spisy mu Cirkev priznala titul učiteľa Cirkvi. Zomrel 28. decembra 1622. Dnes je výročný deň prenesenia jeho tela do kostola Navštívenia v Annecy (1623); jeho ostatky sa stratily v časoch francúzskej revolúcie.
Svätého Rajmunda z Peñafortu, vyznávača
Prinášajme hodné ovocie pokánia. – Ako štyridsaťpäťročný vstúpil do rehole dominikánov, kde sa stal generálnym predstaveným. So svätým Petrom Nolaskom založil rehoľu Panny Márie na vykupovanie zajatých kresťanov. Z Baleárskych ostrovov zázračne preplával na svojom plášti do Barcelony. Zomrel takmer storočný v rok 1275. Spočíva v Barcelone.
Svätého Pavla, prvého pustovníka, vyznávača
Samota rodí svätých. – Keď mal 16 rokov, prvý z kresťanov odišiel do egyptskej púšte v Thebais; požíval veľkú vážnosť a zomrel v dokonalej svätosti ako stotrinásťročný starec. Svätý Anton, pustovník, videl slávny vchod jeho duše do neba. On aj pochoval telo prvého pustovníka. Jeho hlavné relikvie sú v chráme svätého Petra a v chráme Panny Márie na Kapitole v Ríme.
Svätého Damaza I., pápeža a vyznávača
„Pas moje baránky!“ - Tento slávny pápež španielskeho pôvodu (panoval v rokoch 366-384) staral sa veľmi o posvätné katakomby, pohrebisko svätých mučeníkov, ktorých hroby ozdoboval vlastnými básňami, keďže bol básnikom a spevákom. Svätého Hieronyma poveril latinským prekladom Písma svätého (Vulgáta). Aj o liturgiu má veľké zásluhy. Jeho telo odpočíva v chráme, ktorý sám vybudoval, S. Laurentius in Damaso, v Ríme.
Svätého Ambróza, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učitel sladkej výrečnosti. – Narodený okolo roku 340 v Trevíri. Ako prefekt mesta Milána a ešte katechumen roku 374 v dnešný deň bol prozreteľnostne vyvolený za biskupa. Vyznačoval sa učením a nepoddajnosťou. Jeho homílie tak zapôsobily na svätého Augustína, že sa dal pokrstiť. Jeho hymny prešly do liturgie. Odpočíva vo vlastnom chráme v Miláne.
Svätého Mikuláša, biskupa a vyznávača
Veselý darca. – Pochádzal z Patary (Lýcia) a bol biskupom v Mýre. Požíval veľkú úctu pre mnohé zázraky (orácia) a štedrosť. Patril k najäčším postavám biskupov 4. storočia a ako taký zúčastnil sa aj na sneme nicejskom (325). Zomrel okolo roku 350. Jeho úcta je na Východe všade veľmi rozšírená. Je patrónom východnej Cirkvi.
Omša líči obraz svätého Mikuláša ako vznešeného veľkňaza a verného správcu Kristovej pokladnice, za ktorú čnosť Spasiteľ odmenil ho večnou slávou.
Svätého Jána z Kríža, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Vyznamenaný mystickými darmi. – Kňaz rehole karmelitánskej. Obdarený milosťou prísneho pokánia založil spolu so svätou Teréziou reformovanú rehoľu bosých karmelitánov. Boh ho navštívil mnohými krížami: prenasledovaním od najbližších, telesnými i duševnými bolesťami. On sa však tým užšie spojil s Bohom a práve kríže sa mu stali prameňom najhlbších mystických zážitkov, takže dozrel v ňom veľký učiteľ mystiky. Umrel dňa 14. decembra 1591 v Oviedo v Španielsku. Pochovaný je v Segovii (Španielsko). V roku 1926 ho Pius XI. povýšil na hodnosť učiteľa Cirkvi.
Spomienka svätého Chryzogona, mučeníka
Svätý Chryzogon bol rímskym kresťanom. Pre vieru ho sťali na začiatku 4. storočia v Aquileji. Jeho meno obsahuje aj omšový kánon (Communicantes). V jeho rímskom chráme je štácia v pondelok po nedeli Umučenia.
Svätého Félixa z Valois, vyznávača
Vysloboď nás z otroctva diablovho (orácia). – Pochádzal z kráľovského rodu Valois. Ako kňaz istý čas strávil v samote. So svätým Jánom z Mathy (sviatok 8. februára) založil rehoľu Najsvätejšej Trojice (trinitárov) na vykupovanie kresťanov z otroctva Saracénov. Trinitári nosili biele rúcho s červenomodrým krížom na prsiach. Zomrel 4. novembra 1212 v Paríži. Hrob je v kláštore Cerfroid (Meaux) vo Francúzsku.
Svätého Gregora Divotvorcu, biskupa a vyznávača
Mal vieru, ktorá vrchy prenáša. – Pochádzal z Neocézarey v Ponte (Malá Ázia). Krst prijal v Alexandrii a neskôr sa stal biskupom vo svojom rodisku. Na jeho modlitbu sa vrch posunul na iné miesto, aby neprekážal stavbe chrámu (evanjelium). Zomrel okolo roku 270 a pochovaný bol v Neocézarey.
Svätého Alberta Veľkého, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Apoštol pokoja. – Pochádzal z poprednej nemeckej rodiny v Lauingene. Študoval v Padove, kde sa stal dominikánom. Bol výborným majstrom kresťanskej filozofie. Vlastne on pokresťančil a presadil do teológie grécku filozofiu aristotelovskú. Objavil svätého Tomáša Akvinského, ktorý bol jeho žiakom v Kolíne. Vo vede a čnostiach bol ozaj „Veľký“. Umrel v roku 1280 v Kolíne. Pochovaný je v tamojšom farskom kostole svätého Ondreja. Pius XI. ho v roku 1931 vyhlásil za svätého a za učiteľa Cirkvi.