Svätého Tomáša, apoštola
Spasiteľ žiada vieru v to, čo sme nevideli. – Apoštol svoje pochybovanie o Ježišovom zmŕtvychvstaní napravil horlivým rozširovaním Božieho kráľovstva (v Arménii, Médii, Perzii a Indii) a svoju vernosť ku Kristovi potvrdil mučeníckou smrťou. Jeho telo spočívalo najprv v Edesse (Sýria), teraz v Ortone (Taliansko).
Svätá omša oslavuje jeho apoštolskú hodnosť a prácu na budovaní Cirkvi, ktorej údmi sme aj my (lekcia). Aj my vidíme osláveného Spasiteľa a dotýkame sa jeho rán (evanjelium). Svätú omšu prežívame v osobe apoštola.
Svätého Ondreja, apoštola
Apoštol kríža. – Bol bratom svätého Petra. Ako učeník svätého Jána Krstiteľa sa pripojil k božskému Majstrovi spolu so svätým Jánom evanjelistom, keď Krstiteľ ukázal na neho slovami: „Hľa, Baránok Boží!" Podľa starej tradície hlásal evanjelium v Malej Ázii a na Balkáne, kde v meste Patras (Grécko) skonal mučeníckou smrťou na kríži. Ofícium ho oslavuje ako „apoštola kríža“. Jeho telo preniesli najprv do Carihradu (357), hlavu v roku 1462 uložili v bazilike svätého Petra v Ríme. Dnes odpočíva v arcibiskupskej katedrále v Amalfi (Taliansko). Omša nám črtá myšlienku druhého Ondrejovho povolania pri Genezaretskom jazere. Patrí medzi kniežatá Cirkvi (introit, graduál, ofertórium).Ako hlásateľ evanjelia kliesni cestu viere (lekcia). Evanjelium opisuje jeho povolanie za rybára duší. Ku Kristovej obete dnešného dňa aj svätý Ondrej kladie na oltár svoju krížovú smrť. Nasledujme apoštolovu ochotu pri Kristovom pozvaní.
Posviacka Hlavnej Baziliky Najsvätejšieho Spasiteľa
Spomienka svätého Teodora, mučeníka
Dnes je výročie Posvätenia Arcibaziliky najsvätejšieho Spasiteľa (svätého Jána v Lateráne).
Toto miesto je nevysloviteľným tajomstvom (graduál). – Rodinu Laterani vyhubil cisár Nero a jej majetok skonfiškoval pre štát. Konštantín Veľký, keďže Lateránsky palác bol majetkom jeho ženy Fausty, daroval ho, v snahe napraviť krivdu, za stále sídlo pápežovi a postavil pri ňom baziliku ku cti najsvätejšieho Spasiteľa. Silvester I. konsekroval baziliku 9. novembra 324. Neskôr ju zasvätili aj sv. Jánovi Krstiteľovi. Benedikt XIII. ju obnovil a 29. apríla 726 konsekroval, ale výročie konsekrácie určil na výročie konsekrácie prvej baziliky (9. novembra). Lev XIII. r. 1884 rozšíril svätyňu baziliky, ale jej mozaiku dal rekonštruovať podľa pôvodného stavu.
Svätý Teodor pochádzal z kresťanskej rodiny v Sýrii. Ako vojak cisára Maximiána bol odsúdený v roku 303 na smrť ohňom v Amázii (v Malej Ázii), lebo podpálil chrám pohanského božstva. Jeho relikvie uctievajú v Euchaide.
Svätého Lukáša, evanjelistu
Evanjelista Kristovho detstva. – Pochádzal z Antiochie a bol lekárom. Sprevádzal svätého Pavla na misijných cestách (lekcia). Podľa kázní apoštola napísal naše tretie evanjelium a Skutky apoštolské. Evanjelium hlásal v Achájsku (Grécko); tam zomrel mučeníckou smrťou. Jeho relikvie dal Konštantín Veľký preniesť spolu s pozostatkami svätého Ondreja apoštola do Carihradu; teraz sú v Padove (Taliansko).
Cez svätú omšu s radostným pocitom obdivujeme hodnosť svätého evanjelistu (introit, ofertórium). Chceme nasledovať jeho obetavý život (orácia, lekcia). Jeho činnosť sa podobá práci učeníkov, ktorých Pán vyslal hlásať evanjelium (evanjelium). Sväté prijímanie nám zaručuje panovanie s Kristom v spoločenstve svätého Lukáša (komúnia).
Materstva Prelahoslavenej Panny Márie
Matka Božia, oroduj za nás hriešnych! – Všeobecný koncil efezský v roku 431 slávnostne vyhlásil, že „Emanuel (Kristus) je naozaj Boh, a preto svätá Panna je Božou Rodičkou“. V roku 1931 slávila Cirkev 1500. výročie tejto významnej udalosti a na jej pamiatku Pius XI. ustanovil tento sviatok. Všetky vznešené výsady blahoslavenej Panny Márie pramenia z jej hodnosti Bohorodičky.
Už prorok Izaiáš predvidel tajomstvo Materstva Božieho (introit, graduál). Spasiteľ sa priznáva k svojej Matke (evanjelium). Ona je obrazom Cirkvi, ktorá denne počína a rodí Krista v Eucharistii a v srdciach veriacich (ofertórium). Vyhlasujeme ju za blahoslavenú, ale uvedomujeme si aj našu podobnosť s ňou, ked' prijímame Syna Božieho pod spôsobom chleba (komúnia).
Presvätého Ruženca Preblahoslavenej Panny Márie
Eva je tŕňom – Mária ružou (svätý Bernard). – Tento sviatok zvelebuje Pannu Máriu pre ochranu, ktorú nám poskytuje svätým ružencom. Povolil ho najprv Gregor XIII. v roku 1573 pre všetky chrámy, ktoré maly oltár ružencovej Panny Márie, na pamiatku víťazstva kresťanského vojska nad Turkami pri Lepante (7. októbra 1571). Toto víťazstvo dobyli kresťania silou modlitby svätého ruženca. Pápež Kliment rozšíril tento sviatok pre celú Cirkev, keď kresťanské zbrane znovu zvíťazily nad Turkami pod vedením kniežaťa Eugena v roku 1716.
Sv. Marek I., pápež, nasledoval na prestole svätého Petra po svätom Silvestrovi. Cirkev spravoval 9 mesiacov. Zomrel v roku 336.
S radostným srdcom prichádzame dnes sláviť najsvätejšiu obetu (introit). Panna Mária je obraz Božej Múdrosti, a preto sa ideme učiť do jej školy (lekcia). Jedným jej prostriedkom je modlitba svätého ruženca, ktorá nás učí vhlbovať sa do tajomstiev vykúpenia. Sám Boh nás učí skrz anjela Gabriela, ako máme pozdravovať Matku Spasiteľovu (evanjelium). Ona je vzorom všetkých čností, jej zásluhy obetujeme Bohu ako svoje (orácia). Tajomstvá, o ktorých uvažujeme pri modlitbe svätého ruženca, sa podobajú prekvitajúcej záhrade (komúnia).
Svätého Matúša, apoštola a evanjelistu
„Nasleduj ma! – vstal a nasledoval ho“ (Mt 9, 9). – Pred obrátením sa volal Levi a bol mýtnikom. Ako apoštol napísal naše prvé evanjelium, a to pre Židov. Podanie mu pripisuje hlásanie evanjelia v Palestíne a v Etiópii, kde údajne i zomrel mučeníckou smrťou (v 1. storočí). Jeho pozostatky dal pápež Gregor VII. preniesť do Salerna (Taliansko). Tam mu zasvätil katedrálu, v ktorej uložili jeho pozostatky dňa 6. mája 1084.
Apoštol hlásal evanjelium slovom a evanjelista písmom (introit). Svätý otcovia vykladajú videnie Izaiáša o štyroch Cherubínoch ako predobraz štyroch evanjelií (lekcia). Z mýtnika sa stal apoštolom (evanjelium). Na hostine sedel za jedným stolom s Kristom: to sa stáva dnes s nami pri tejto svätej omši. Bývalý mýtnik teraz požíva s Kristom večnú slávu (ofertórium, komúnia).
Povýšenie Svätého Kríža
Skveje sa tajomstvo Kríža. – Pôvodne v dnešný deň oslavovali sviatok Nájdenia svätého Kríža (14. september 320) a spolu i výročie vysviacky baziliky svätého Hrobu. Neskôr sa pre tento sviatok určil deň 3. mája a na dnešný deň sa ustálila pamiatka znovuzískania svätého Kríža rímskym cisárom od Peržanov v roku 628. Heraklius odovzdal Kríž jeruzalemskému patriarchovi Zachariášovi dňa 3. mája 630. Oba sviatky sa zamenili.
Na kríži vyvýšený Kristus priťahuje všetkých k sebe (evanjelium). Uskutočňuje sa to najmä nekrvavou obetou kríža.
Svätého Bartolomeja, apoštola
Pravý Izraelita, v ktorom niet lesti (Jn 1, 47). – Pôvodne sa volal asi Natanael, ktorého Spasiteľ prijal medzi prvých učeníkov. Majster, keď ho prvý raz zazrel, pochválil jeho priamy charakter. Evanjelium hlásal v Indii a Mezopotámii. Nakoniec v Arménii zakončil život krvavým svedectvom za Krista. Jeho relikvie dostali sa najprv na ostrov Lipari, potom do Beneventu a teraz sú v jeho vlastnom kostole na tiberskom ostrove v Ríme.
Radujeme sa z jeho apoštolskej hodnosti (introit, graduál, ofertórium). Jeho oslávená osoba požíva významné miesto v tajomnom tele Kristovom (lekcia) ako člen apoštolského kolégia (evanjelium). Za verné nasledovanie Krista obsiahol moc spolusúdiť s Kristom dvanásť kmeňov Izraelových (komúnia). Uvedomujeme si, že dnes je Kristus tiež v kruhu svojich, vedie, posilňuje ich, aby splnili svoje poslanie v rámci jeho mystického tela.
Nepoškvrneného Srdca Preblahoslavenej Panny Márie
Hľa, Matka tvoja! – Najsvätejšia Panna sa v roku 1917 zjavila viackrát trom deťom vo Fatime (Portugalsko) a poverila ich šíriť úctu k jej nepoškvrnenému Srdcu. O dvadsaťpäť rokov neskôr (1942), keď zúrila druhá svetová vojna, pápež Pius XII., ktorého výročie biskupskej vysviacky pripadá práve na deň prvého zjavenia vo Fatime, zasvätil celý svet nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a v roku 1945 nariadil dnešný sviatok.
Svätého Joachima, otca Preblahoslavenej Panny Márie, vyznávača
Bohato udeľoval chudobným. – Muž svätej Anny a otec preblahoslavenej Panny Márie. Vo východnej Cirkvi je starým sviatkom, na Západe vyskytuje sa len v pätnástom storočí.
Podanie pozná svätého Joachima ako podporovateľa chudobných (introit, graduál) Bol svätého života (lekcia), ale jeho osobitnou výsadou je, že patril medzi predkov Ježiša Krista (evanjelium). V nebi požíva večnú slávu (oferórium), lebo na zemi bol verným sluhom Božím (komúnia).
Premenenie Pána Nášho Ježiša Krista
Kristus, Kráľ slávy. – Syn Boží, ktorý prišiel na svet v rúchu služobníka, pred svojím umučením len raz ukázal svoju Božskú slávu, a to len trom najdôvernejším apoštolom, aby ich posilnil pre skúšky, ktoré ich čakajú pri utrpení Kristovom, a aby im dal okúsiť aj ich budúce oslávenie.
Stopy tohto sviatku nachádzame na Východe už v piatom storočí. Na Západe ho zaviedol pápež Kalixt III. v roku 1457 z príležitosti dobytia Belehradu od Turkov Jánom Huňadym a pričinením svätého Jána Kapistrána.
Svätý Xystus II. (257-258) za prenasledovania cisára Valeriána krátky čas spravoval Cirkev. Vojaci ho chytili v čase slávenia omše, sťali ho na biskupskom tróne spolu s prisluhujúcimi diakonmi, Felícisimom a Agapítom, a dvoma inými diakonmi. Jeho diakonom bol aj svätý Vavrinec, ktorý zomrel o tri dni neskôr. V omšovom kánone (Communicantes) ho spomíname ho spolu so svätým Vavrincom. Pochovaný bol v pápežskej krypte Kalistových katakomb.
Tajomstvo premenenia sprítomňuje sa nám dnes vo svätej omši. Svätý Peter ako svedok nám potvrdzuje pravdivosť udalosti (lekcia), ktorú nám dopodrobna rozvádza evanjelium. Ofertórium nás pripravuje na veľkú chvíľu toho premenenia, ktorého predobraz bude sa práve odohrávať pred našimi očami a ktorého záruku prijímame vo svätej Hostii (komúnia).
Svätej Anny, matky Preblahoslavenej Panny Márie
Anna znamená „milosť“. – Matka blahoslavenej Panny Márie a stará matka Ježiša Krista zaslúži si našu osobitnú úctu. Túto úctu do minulosti môžeme sledovať až po ôsme storočie a na Východe ešte ďalej. Dnešný sviatok ustanovil pápež Gregor XIII. v roku 1584.
So srdcom ozaj radostným prichádzame sláviť svätú omšu na počesť svätej Anny (introit). V nej vidíme splnený typ starozákonnej „silnej ženy“, pracovitej a bohabojnej manželky a matky (lekcia), ktorá poznala hodnotu bázne Božej, tejto drahocennej perly, a cenila si ju nadovšetko (evanjelium). Ozaj kráľovská dcéra, ktorá pod vedením vlastnej dcéry, Panny Márie, sprevádza Krista–Kráľa (ofertórium). Jej nežná oddanosť ľúbila sa Bohu (komúnia). Vžívajme sa dnes do ducha svätej Anny.
Svätého Jakuba, apoštola
Môj kalich budete piť. – Svätý Jakub starší so svojím bratom svätým Jánom, evanjelistom, a svätým Petrom bol z prvých Kristových apoštolov. Iba im dovolil Pán, aby boli svedkami jeho premenenia na vrchu Tábor, vzkriesenia Jairovej dcéry a smrteľného zápasu v Getsemanskej záhrade. Po zoslaní Ducha Svätého hlásal evanjelium v Španielsku. Medzi apoštolmi prvý zomrel za Krista; Herodes Agripa ho dal sťať v roku 42 (alebo 43), a tak sa splnil prísľub Spasiteľov, že bude piť kalich mučeníctva (evanjelium). Jeho relikvie preniesli na začiatku stredoveku do Kompostely v Španielsku; vtedy sa toto mesto stalo pútnickým. Radujeme sa vznešenej hodnosti apoštola (introit), obdivujeme jeho apoštolskú prácu (ofertórium) a tešíme sa večnej odmene (komúnia), ktorú obsiahol v trápení (lekcia) a za prijatie kalicha mučeníckej smrti (evanjelium).
Svätého Marka evanjelistu
Verný tlmočník svätého Petra. – Najprv sprevádzal svätého Petra na apoštolských cestách, potom sa pripojil k svätému Pavlovi. Podľa hlásania svätého Petra napísal druhé evanjelium, ktoré má jeho meno. Bol biskupom alexandrijským (v Egypte). Jeho relikvie benátski kupci v 9. storočí preniesli domov z Alexandrie, a tak ich zachránili pred zneuctením od mohamedánov. Na jeho česť postavili nádhernú baziliku, sídlo benátskeho patriarchu; tu sú uložené aj jeho relikvie. Dnes je aj „veľká“ prosebná procesia (Litaniæ majores), ktorá sa však neviaže k sviatku sv. Marka. U nás svätíme oziminy.
Kántrová Sobota vo Veľkom Pôste
Štácia u svätého Petra
Nocou Veľkého pôstu kráčame v ústrety veľkonočnému svetlu. – Sme v Bazilike svätého Petra a nad hrobom apoštola s prvými kresťanmi slávime vigíliu (zo soboty na nedeľu). Sme svedkami svätení klerikov, ktoré pápež vysluhoval postupne po jednotlivých čítaniach. V noci hľadáme Pána a voláme k nemu (introit). Sme vyvoleným národom Božím (1. lekcia) a chceme ostať vernými Bohu (2. lekcia). Obidve lekcie spomínajú desiatky, ktoré v kántrových časoch veriaci odovzdávali Cirkvi a chudobným. Sme majetkom Božím (3. lekcia), túžime po svetle veľkonočného oslávenia (4. lekcia) a na zakončenie vigílie ako by pri východe slnka spievame hymnus vzkriesenia troch mládencov, zachránených v ohnivej peci (5. lekcia). Svätý Pavol nám podáva program kresťanského života (lekcia). V evanjeliu vidíme osláveného Krista, ktorého znakom je žiariace slnko. Omša znamená pre nás príchod osláveného Spasiteľa.
Kántrový Piatok vo Veľkom Pôste
Štácia u dvanástich apoštolov
Kristus nás očisťuje od hriechov v studnici Cirkvi (v sviatosti krstu i pokánia). – Spasiteľ uzdravuje v rybníku Bethesda (Betsaida) už 38 rokov nemocného. Okolo nášho štáciového kostola bolo niekoľko rybníkov, spojených chodbami. Arkády pred dnešným kostolom to ešte naznačujú. Rybníky znázorňovali sviatosť krstu a pokánia, preto chrám svätých apoštolov sa stal čoskoro penitenciálnym chrámom, kde sa vykonávali úkony, spojené s verejným pokáním.
Piatok kántrových dní je dňom pokánia, ktorým usmierujeme Boha za hriechy, spáchané v minulom štvrťroku. Do Veľkej noci je ešte 38 dní, čo zodpovedá 38 rokom, počas ktorých chorý musel čakať na svoje uzdravenie. Boh nás uisťuje slovami proroka, že nám odpustí hriechy (lekcia) a na zmytie hriechov Spasiteľ ustanovil sviatosť krstu a pokánia (evanjelium).
Katedry Svätého Petra
Ďakujeme Bohu, že sme dietkami rímskej Cirkvi. Svätému Petrovi patrí chvála na stolici starších. – Sviatok je prastarý, siaha až do roku 300. Slávime ním pamiatku toho, že svätý Peter bol rímskym biskupom, a teda hlavou celej Cirkvi. V 6. storočí slávili v tento deň v Gálii odovzdanie moci kľúčov svätému Petrovi. V tom istom storočí sa začína aj sviatok antiochijskej stolice svätého Petra. Pavol IV. v roku 1558 nariadil slávenie oboch sviatkov: rímskej stolice 18. januára a antiochijskej 22. februára.
Sviatok je spojením sviatku stolice svätého Petra v Ríme a v Antiochii. Svätý Peter sa pred konečným osadením sa v Ríme za sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii. Potom, keď sa svätí apoštolovia na cestu vydali, aby podľa rozkazu Pána a majstra svojho Ježiša Krista ohlasovali sväté evanjelium po celom svete, pripadla svätému Petrovi úloha: v hlavnom meste sveta, v Ríme, rozžať svetlo kresťanskej viery, založiť tam svoje sídlo, jakožto najvyššieho biskupa v cirkvi a ztadiaľ ohlasovať učenie Spasiteľa po celom svete.
Svätá omša oslavuje najvyššiu hodnosť hlavy Cirkvi, jej právomoc prijatím kľúčov nebeského kráľovstva od Krista (evanjelium).
Pozostatky pápežskej stolice svätého Petra stáli v 5. storočí v baptistériu svätého Petra, dnes sú uzavreté v nádhernom relikviári od Berniniho nad oltárom v apside chrámu svätého Petra.
Kántrová Streda vo Veľkom Pôste
Štácia vo veľkom chráme Panny Márie
Podľa vzoru Mojžiša a Eliáša a príkladu Matky Božej putujeme na svätý vrch Boží (v ústrety veľkonočnému sviatku). – Naše veľkopôstne pokánie sa podobá výstupu Mojžiša na vrch Sinaj (I. lekcia) a štyridsaťdennému putovaniu Eliáša na vrch Horeb (II. lekcia). Odmenou nám bude radosť veľkonočnej slávy pri stretnutí s osláveným Kristom a táto radosť sa nám zablysne už aj pri dnešnej svätej omši. Nadprirodzený eucharistický chlieb nás posilňuje na ceste pokánia za štyridsať dní, kým sa dostaneme na vrch veľkonočnej slávnosti. Túto Spasiteľovu cestu na vrch Kalvárie nám naznačuje predobraz (prorok Jonáš) v tme vnútra veľryby a jeho vyslobodenie na denné svetlo (smrť a vzkriesenie). Na konci evanjelia pred nami stojí Matka Kristova ako jeho najdokonalejšia sprievodkyňa v boji a víťazstve. Je aj našou Vodkyňou cez Veľký pôst k veľkonočnému víťazstvu. Všetky kántrové stredy trávime u Matky Božej. Dnešné evanjelium zjavne súvisí so štáciovým chrámom.
Nedeľa Kvinkvagézimy
Kristus nám ukazuje cieľ boja: Kalváriu (smrť) a svetlo (zmŕtvychvstanie). (Dalším vzorom je svätý Peter.) Cieľ nasledujúceho Veľkého pôstu nám udáva liturgia tejto nedele: boj a víťazstvo – odumretie a zmŕtvychvstanie. S Kristom máme zomrieť a s Kristom povstať k novému, dokonalejšiemu životu.
V mene Krista Spasiteľa, chystajúceho sa na smrť, spievame introit; s ním, z lásky k nemu a z lásky k celému ľudstvu chceme trpieť (lekcia). Po krížovej ceste nasleduje víťazstvo a po tme pokánia svetlo vzkriesenia (evanjelium). Aj my chceme prekonať s Kristom duchovnú liečbu Veľkého pôstu, aby sme na duši očistení a obnovení začali nový, dokonalejší život. Spasiteľ prichádza medzi nás ukázať nám cestu pokánia a otvoriť nám zrak pre Božie cesty. Pri svätom prijímaní sa nás dotýka ako voľakedy slepého v Jerichu.
Kandidátov krstu menovali „osvietencami“ (illuminati, photizomenoi). Sväté evanjelium má ohľad predovšetkým na nich. V duchu týchto aj my hľadáme Kristovo svetlo.
Kostol svätého Petra je dnes strediskom svätej Cirkvi pri bohoslužbách. Vo svätom evanjeliu poukazuje Božský Spasiteľ na svoje horké umučenie a svätý Peter doslovne nasledoval svojho Majstra až na kríž.