Petríni v Trnave
Timotej Čambál
Liturgia veľkonočného pondelka, ktorú sme mali v Trnave možnosť zažiť, skutočne zodpovedala vážnosti a slávnostnosti chvíle – nehatená krása katolíckej bohoslužby sa prejavila v omši par excellence, ktorou je missa solemnis. V nemalej miere to bolo práve vďaka prítomnosti seminaristov Kňazského bratstva svätého Petra zo seminára vo Wigratzbade v Bavorsku. Ich nádherný spev obohatil už aj tak dojímavú veľkonočnú sekvenciu Victimæ paschali. Táto pieseň pochádzajúca z 11. storočia zachytáva drámu zmŕtvychvstania v deviatich strofách: počína chválou na obetovaného Baránka, víťaza nad smrťou, následne prechádza do dialógu apoštolov s Máriou Magdalénou a končí radosťou Kristových učeníkov, ktorí nakoniec predsa uverili.
Hómilia otca Ľubomíra Urbančoka, nesúca sa vo veľkonočnom duchu, pri tejto príležitosti vhodne hovorila aj o vážnosti kňazstva – úradu prostredníctva, obťaženého tou najväčšou zodpovednosťou. Po slávnostnej omši ôsmi seminaristi (piati Česi, Poliak, Chorvát a Holanďan) predstavili veriacim kaplnky Panny Márie Fatimskej svoje kňazské bratstvo a seminár. Hovorili o dejinách svojho Bratstva, o okolnostiach jeho založenia, charizme a spôsobe a duchu výuky, ktorou sú formovaní. Osobitosť petrínov spočíva v ich exkluzívnom oddaní sa tradičnej liturgii a tradične chápanom kňazskom živote. Bratstvo, ktoré dnes tvorí už cez 300 kňazov a viac ako 150 seminaristov, bolo založené v roku 1988 dvanástimi bývalými následovníkmi arcibiskupa Lefebvra po tom, ako bez povolenia Ríma vysvätil štyroch biskupov. Snáď najpodstatnejšou postavou pri vzniku Bratstva bol kardinál Ratzinger, vtedy prefekt Kongregácie pre náuku viery. Bol to práve jeho sekretár, Mons. Clemens, ktorý kňazom navrhol názov Bratstvo svätého Petra, čím sa mala vyjadriť ich pevná vôľa zostať vernými pápežskému úradu. Odvtedy Bratstvo prosperuje, pričom okrem seminára vo Wigratzbade (ktorý je rozdelený na dve časti – frankofónnu a germanofónnu) má seminár aj v Spojených štátoch. Výuka sa v seminároch vedie v duchu svätého Tomáša Akvínskeho, ktorý ich sprevádza počas celých sedem rokov ich štúdia a formácie.
I keď na Slovensku v súčasnosti petríni nepôsobia, v Českej republike kňazi a seminaristi Bratstva, podobne ako Spolok latinskej omše u nás, každoročne organizujú viaceré púte a tábory pre veriacich, ktorých priťahuje tradičná katolícka spiritualita. Otec Ľubomír však správne zdôraznil, že skutočná katolícka obnova v duchu Tradície vedie skrze diecéznych kňazov, na ktorých spočíva najväčšia ťarcha, pretože sú to práve farnosti, stavebné jednotky štruktúry Cirkvi, kde sa odohráva ten hlavný boj – ony sú konečným prijímateľom dôsledkov diania v Ríme, avšak v konečnom dôsledku to, čo sa deje v Ríme, vyplýva z toho, čo sa deje vo farnostiach. Kňazské bratstvá žijúce tradičnou spiritualitou sú tu na to, aby napomáhali a podporovali diecézny klérus, z ktorého raz vyrastie nová generácia vedúcich osobností Cirkvi.
Po prednáške boli seminaristi srdečne pohostení a po večeri im predseda Spolku latinskej omše daroval darčekové tašky. Nasledujúci deň, veľkonočný utorok, sme začali missou cantata, počas ktorej opäť vynikal gregoriánsky chorál. Seminaristi následne ponavštevovali hlavné chrámy Malého Ríma a vydali sa navštíviť ďalšie miesta Slovenska, kde žije tradičná liturgia.