Kardinál Müller: Obmedzenie latinskej omše pápežom Františkom bolo nerozvážnosťou

Domenico Agasso

„Obmedzenie latinskej omše pápežom Františkom bolo nerozvážnosťou. Navrhujem pápežovi, aby bol pozornejší voči všetkým citlivým miestam v Cirkvi, dokonca aj voči tým, ktoré sú najviac vzdialené jeho vlastným.“ Varuje pred možným rozkolom na ľavici v Nemecku a vyslovuje ostré „nie“ požehnávaniu homosexuálnych párov: „Je to proti Božiemu slovu.“ Nemecký kardinál Gerhard Ludwig Müller, 75, bol žiakom Benedikta XVI. a jeho nástupcom na čele Kongregácie pre náuku viery. Bergoglio ho v roku 2014 kreoval za kardinála, ale v roku 2017 mu neobnovil mandát prefekta. Kardinál sa po slávení svätej omše na Troch kráľov zamýšľa nad budúcnosťou Cirkvi. Tvrdí, že „nie sme politickou alebo len ľudskou organizáciou, ale stvorením Ježiša Krista“, ktorého úlohou je „pracovať na večnej spáse ľudstva.“ Cituje Františka, ktorý „často odsudzuje svetskosť Cirkvi“, čo je téma, ktorú zdieľa so svojím predchodcom: Joseph Ratzinger „varoval pred samosekularizáciou.“

V Cirkvi sa otvára scenár nových stretov medzi jednotlivými frakciami, najmä medzi konzervatívnejšími kruhmi a progresívnejším svetom, s ofenzívami oponentov pontifikátu. Müller trpko potvrdzuje, že „žiaľ, existuje toto napätie“. Vyzýva, aby sme si nezamieňali vieru s týmito mocenskými hrami, ktoré sú dôsledkom sebavedomia alebo honby za slávou. Emeritný prefekt bývalého Svätého ofícia verí, že „kontrasty sa môžu skončiť. V opačnom prípade ľuďom škodíme“. O výpade Mons. Georga Gaensweina proti pápežovi sa obmedzuje na konštatovanie, že ho „čítal v novinách. Na posúdenie by sme mali poznať všetky súvislosti. Žiaľ, je to jeden z tých sporov, ktoré Božiemu ľudu neprinášajú nič dobré.“ Viac sa však obáva iných aspektov. Jedným z nich je „doktrinálny zmätok. Musíme sa vrátiť na cestu veľkých ekumenických koncilov. Pápež, každý pápež, musí byť v službe jednoty Cirkvi a zjavenej viery. Prvým poslaním pápeža je „hlásať evanjelium“. A učenie Cirkvi „nie je programom politickej strany, politici často menia myšlienky podľa vkusu voličov. Učenie Cirkvi je vyjadrením Božieho slova a my, ľudia, nemôžeme Božie slovo doplniť, opraviť alebo zmodernizovať.“ Možno ho iba vysvetliť „jasnejšie vo výzvach súčasného sveta.“ Ale „zjavenie v Ježišovi Kristovi sa nedá zmeniť.“

Kardinál teológ kritizuje rímskeho biskupa za sprísnenie slávenia latinskej omše skrze motu proprio Traditionis custodes: je presvedčený, že pápež sa dopustil nerozvážnosti, pretože nebral do úvahy isté citlivé miesta v Cirkvi, tých veriacich, ktorí majú radi starú liturgiu.“ A pokračuje: „máme viac ako 20 obradov tej istej omše: ja by som bol tolerantnejší, aby sme nevyvolávali problémy, ktoré sú v tejto dobe podľa môjho názoru zbytočné, vzhľadom na to, že sa nezaoberáme dogmatickými otázkami a že ich už máme veľa a dôležitejších. Nebolo rozumné nekompromisne trvať na disciplíne takzvaných tradicionalistov. Podľa Müllera by stačilo zachovať motu proprio pápeža Benedikta XVI. z roku 2007, ktoré bolo obozretnejšie, pretože zachovávalo celú cirkevnú panorámu. A následne dáva Bergogliovi radu: „Aby bol pozornejší ku každej citlivosti, dokonca aj k tej, ktorá je najviac vzdialená od jeho vlastnej, aby sa snažil udržať všetkých v jednote. Aby počúval všetkých, aj tých, ktorí si nemyslia to, čo on. Aj preto, že niekedy niektorí z tých, ktorí sú označovaní za nepriateľov pápeža, nimi v skutočnosti nie sú.“

Je považovaný za pápežovho protivníka, vie to a chce to poprieť: „Nie je to tak. Nie som pápežov nepriateľ. Predkladať návrhy neznamená byť nepriateľský. V najbližších týždňoch vydám vo vydavateľstve Cantagalli knihu Pápež a jeho poslanie, s teológiou pápežstva. Pre mňa je pápež pápežom, najvyššou autoritou. Nikto nemôže povedať, že som pápežov nepriateľ. Nad budúcnosťou posvätného paláca sa vznáša ďalší prízrak: rozkol. Riziko schizmy hrozí v Nemecku, kde sa koná synoda tzv. progresívcov. Popierajú zjavené učenie. Nejde len o pastoračné alebo liturgické reformy, ale o podstatu viery. František už niekoľkokrát zasiahol, aby sa pokúsil zastaviť tento pohyb.“ V nemeckej cirkvi sú ľudia, ktorí chcú povoliť požehnávanie homosexuálnych párov, ale podľa Müllera to „nie je možné, pretože je to proti Božiemu slovu. Pán požehnal manželstvo len medzi mužom a ženou, taká je zjavená realita ľudskej prirodzenosti, človek si nemôžete robiť, čo chcete.“


Preložené z La Stampa

Previous
Previous

O smrti Benedikta XVI.

Next
Next

«Ad orientem» – Prečo sa omša slávi smerom na východ?