Vidieť svätú omšu dominikánskymi očami
Dr Peter Kwasniewski
Predchádzajúce časti:
Obrancovia Eucharistie | Peter Paul Rubens 1625
Dominikáni sú „svetlom“ Cirkvi. Zamyslite sa nad tým: Svätý Albert Veľký, svätý Tomáš Akvinský a svätá Katarína Sienská, medyi inými, boli dominikáni. Intelektuálny výkon a duchovná žiara sa medzi nami smrteľníkmi sotva stanú jasnejšími ako v ich prípade. Vždy ma udivuje, keď počujem, čo Ježiš povedal Kataríne, ako sa uvádza v jej Dialógu:
„Týmto svetlom, ktoré je dané oku intelektu, ma videl Tomáš Akvinský a preto získal svetlo mnohých vied; tiež Augustín, Hieronym, učitelia a moji svätí. Boli osvietení mojou Pravdou, aby poznali a pochopili moju Pravdu v temnote. Mojou Pravdou myslím Sväté písmo, ktoré sa zdalo byť temné, lebo mu nerozumeli; nie pre nejakú chybu Písma, ale tých, čo ho počúvali, no nerozumeli mu. Ak sa obrátiš k Augustínovi a k slávnemu Tomášovi a Hieronymovi a k ostatným, uvidíš, koľko svetla vrhli na túto nevestu [Svätú Katolícku cirkev], vyháňajúc bludy, ako lampy umiestnené na svietniku s pravou a dokonalou pokorou... Pozrite sa na môjho slávneho Tomáša, ktorý jemným okom svojho intelektu hľadel na moju Pravdu, čím získal nadprirodzené svetlo a vedu preniknutú milosťou, lebo ju získal skôr modlitbou než ľudským štúdiom. Bol žiarivým svetlom, osvetľujúce svoj rád a mystické telo svätej Cirkvi, rozptyľujúce mraky herézy.“
Okrem toho, že svätého Tomáša Akvinského odporúčalo mnoho pápežov ako „knieža teológov“ počas viac ako 700 rokov, zdá sa mi, že encomium svätej Kataríny do značnej miery vysvetľuje, prečo mu Cirkev udeľuje také privilegované miesto v učení posvätnej teológie.
Svätý Tomáš patril do rádu kazateľov, ktorého príslušníci sa podľa svojho zakladateľa nazývali „dominikánmi“. Bol to prvý rehoľný rád v dejinách Cirkvi, ktorý považoval štúdium – teda intelektuálnu prácu – za svätú a posväcujúcu činnosť samu osebe, za niečo, čo sa oplatí vykonávať nie ako obyčajný nástroj pre niečo iné, lež ako spôsob zdokonaľovania Božieho obrazu v nás, ako skutočnú cestu k Bohu. V nadväznosti na to svätý Dominik videl, že bez trvalého a seriózneho používania ľudského intelektu, vedeného Magistériom Cirkvi, by vládcovia i prostí ľud znova a znova podliehali šarlatánom, chuligánom, heretikom, zlým básnikom a rôznym démonickým silám. V skutočnosti sa týchto parazitov nikdy celkom nezbavíme, ale svätý Dominik vytvoril rád, ktorý sa s pevným odhodlaním venoval odhaľovaniu a vyvracaniu ich úkladov prostredníctvom svätého kázania a zdravého učenia. Možno nebude príliš prehnané povedať, že Dominik a dominikáni sú svätci, ktorí posvätili štúdium veľkých kníh, ako aj výrečnosť, ktorá z takéhoto štúdia vyplýva.
Počuli sme, ako svätá Katarína povedala, že Boh dal svätému Tomášovi zvláštne svetlo na pochopenie Svätého písma. Keď myslíme na dominikánsku horlivosť v štúdiu, myslíme na omšu katechumenov; myslíme na počúvanie Písma, ktoré sa ohlasuje zo svätyne a vysvetľuje v homílii; myslíme na cestu osvietenia, ktorej som sa dotkol v minulom článku. Ako hovorí svätý Augustín v De Doctrina Christiana, všetko ľudské štúdium je zamerané na pochopenie Božieho slova alebo na jeho sprostredkovanie. Oddanosť štúdiu, ktorú tak hojne nachádzame v katolíckej Tradícii je v konečnom dôsledku v službe počúvania Božieho slova s mysľou dôkladne pripravenou na jeho prijatie, aby sa jeho múdrosť stala našou a naša radosť sa tak stala úplnou. Provokatívne povedané: celý akademický študijný program na ktorejkoľvek inštitúcii vyššieho vzdelávania stojí alebo padá v závislosti na tom, či otvára uši študentov plnému posolstvu Božieho Zjavenia, ako ho podávajú ústa liturgie Cirkvi.
Svätý Tomáš, hovorí svätá Katarína, získal nadprirodzené svetlo viac modlitbou ako ľudským štúdiom. Jeho prví životopisci rozprávajú, že si často robil prestávku v štúdiu, aby si oddýchol pri svätostánku. Každé ráno sa dvakrát zúčastnil na svätej omši: raz ako celebrant, keď mu miništroval jeho sekretár brat Reginald, a hneď potom ako akolyta na svätej omši brata Reginalda. Mystický zážitok, ktorý náhle ukončil jeho obrovskú životnú literárnu prácu, sa odohral počas slúženia omše na sviatok svätého Mikuláša 6. decembra 1273. Po tejto omši, počas ktorej prelial množstvo sĺz, už takmer nedokázal hovoriť a okrem krátkeho listu, ktorý nadiktoval pre mníchov z Montecassina, už nič nenapísal ani nenadiktoval, až kým o niekoľko mesiacov neskôr nezomrel. Preto nás neprekvapuje, že medzi jeho spismi nájdeme mnoho obľúbených modlitieb a hymnov na počesť Najsvätejšej sviatosti. Väčšina z nich patrí k zaslúžene chválenému ofíciu a omši Božieho Tela, jednému z najväčších liturgických úspechov stredoveku, ktorého poézia stojí na stabilne vysokej úrovni výrečnosti a vrúcnosti. Páter Paul Murray napísal nanajvýš pútavú knihu, ktorá by mala byť povinným čítaním pre každého tomistu a každého katolíckeho teológa: Aquinas at Prayer: The Bible, Mysticism and Poetry (Bloomsbury, 2013). Akvínsky venoval veľkú pozornosť aj štruktúre omše a ponúkol jej dôkladný „divisio textus“ či náčrt.
Keď čítate o živote svätého Tomáša, zistíte, že to bol človek úplne pohltený láskou k Božej Pravde – dominikánske motto znie Veritas – túžiaci po blaženom pohľade na Božiu tvár, a svoj smäd uhasil aj zväčšil každodennou účasťou na svätej hostine omše, sacrum convivium, ako ju nazýva. Je skutočne v každom ohľade vzorom pre katolíkov, ktorí sa usilujú o celoživotnú úlohu „viery hľadajúcej porozumenie“. Podobne ako benediktíni, u ktorých strávil časť svojej mladosti, aj svätý Tomáš poznal tajomstvo hesla ora et labora.
Drží dominikánsku pochodeň pravdy pre všetky nasledujúce generácie, plne si uvedomujúc, že akokoľvek pevná môže byť naša dôvera v dobrotu ľudskej prirodzenosti a vlastne celého stvorenia, predsa len bez Božej milosti tento padlý poriadok skončí v prachu a popole, neschopný priľnúť k Bohu v láske a ešte viac neschopný blaženého spojenia so samotným Bohom v blaženej vízii. O to sa usilujeme s povzdychmi a slzami, so stonaním príliš hlbokým na slová, živení slovami Slova, živení samotným Slovom.
prevzaté z blogu Vhod-nevhod
