Svätého Jána Kentského, vyznávača
Hrdina kresťanskej lásky a pravdovravnosti. – Pochádzal z Kent (Poľsko). Ako kňaz pôsobil na katedre teologickej vedy a v dušpastierstve. Bol profesorom krakovskej univerzity. Jeho štedrosť k chudobným pripomínajú takmer všetky omšové texty. Zomrel 24. decembra 1473. Leží v kaplnke JagelonskeJ univerzity v Krakove.
Svätého Petra z Alkantary, vyznávača
Blažené pokánie. – Pochádzal z Alkantary (Španielsko). Ako kňaz františkánskej rehole sa stal jej reformátorom. Podobne bol radcom i svätej Terézie z Avily pri reforme karmelitánok. Požíval dar pokánia a kontemplácie (orácia). Hlavnými čnosťami jeho bohumilého života bola láska k Bohu a blížnemu. Zomrel 18. októbra 1562. Pochovaný je v Pedrose v kostole kláštora Viciosa (Portugalsko).
Svätého Lukáša, evanjelistu
Evanjelista Kristovho detstva. – Pochádzal z Antiochie a bol lekárom. Sprevádzal svätého Pavla na misijných cestách (lekcia). Podľa kázní apoštola napísal naše tretie evanjelium a Skutky apoštolské. Evanjelium hlásal v Achájsku (Grécko); tam zomrel mučeníckou smrťou. Jeho relikvie dal Konštantín Veľký preniesť spolu s pozostatkami svätého Ondreja apoštola do Carihradu; teraz sú v Padove (Taliansko).
Cez svätú omšu s radostným pocitom obdivujeme hodnosť svätého evanjelistu (introit, ofertórium). Chceme nasledovať jeho obetavý život (orácia, lekcia). Jeho činnosť sa podobá práci učeníkov, ktorých Pán vyslal hlásať evanjelium (evanjelium). Sväté prijímanie nám zaručuje panovanie s Kristom v spoločenstve svätého Lukáša (komúnia).
Svätej Margity Márie Alacoque, panny
Posolkyňa Božského Srdca Ježišovho. – Narodila sa v Lauthecour (Francúzsko). Boh ju vyznačil v mladosti hojnými milosťami. Vstúpíla do kláštora sestier Navštívenia blahoslavenej Panny Márie v Paray-le-Monial, kde jej Ježiš vyjavil tajomstvá svojho Srdca a poveril ju apoštolátom jeho úcty. Jej radcom bol páter Claudius de la Colombiére zo Spoločnosti Ježišovej. Zomrela v roku 1690. Pochovaná je v kostole svojho kláštora. Benedikt XV. ju vyhlásil v roku 1920 za svätú a Pius XI. zaradil jej sviatok v roku 1929 do všeobecného cirkevného kalendára.
Texty omše hovoria o jej láske k Božskému Ženíchovi, najmä v najsvätejšej Eucharistii (ofertórium). Jej úlohou bolo hlásať bohatstvo Srdca Ježišovho (lekcia). V pozemskom živote nasledovala hlavne nežnosť a poníženosť Srdca Ježišovho (evanjelium).
Devätnásta Nedeľa po Turícach
Pozvaní sme na svadbu Baránkovu. – Tu na zemi ju prežívame v každej svätej omši, po smrti budeme na nej účastní naveky.
Boha budeme požívať naveky (introit). Program krstu musíme uskutočňovať celý život: máme si obliecť nového človeka (lekcia), lebo len v sviatočnom rúchu môžeme prísť na kráľovskú svadbu (evanjelium). Obetný pochod k oltáru naznačuje aj moju životnú cestu, na ktorej ma Boh sprevádza a ochraňuje (ofertórium). Po tejto namáhavej ceste príde odpočinok na nebeskej hostine, ktorú predobrazuje svätá omša a sväté prijímanie (komúnia).
Svätej Terézie, panny
Pane, alebo trpieť, alebo zomrieť! (Heslo svätej Terézie.) – Narodila sa v Avile (Španielsko), v 18. roku života vstúpila do rehole karmelitánok, ktorú povzniesla príkladom a učením na vysoký stupeň dokonalosti. Svoju reholu rozšírila po rozličných krajinách. Jej spisy jej vydobyly čestný titul „Doctrix mystica“ (mystická učiteľka) a pre svoju ohnivú lásku ku Spasiteľovi je známa ako „Virgo seraphica“ (serafická panna). Na vrchole mystického života obsiahla dar prebodnutia srdca anjelom (Transverberatio cordis sanctae Teresiae). Deň 27. augusta je osobitným sviatkom karmelitánskej rehole. Zomrela v roku 1582 v Albe de Tormes (Španielsko), tam je pochovaná nad hlavným oltárom karmelitánskeho kostola a jej srdce je uložené na lekciovej strane toho istého oltára.
Svätého Kalista I., pápeža a mučeníka
Starostlivosť o kresťanské pohrebné miesta. – Cirkev spravoval (217 – 222) za cisára Alexandra Severa. Jeho umiernenosť voči kajúcim verejným hriešnikom bola pre niektorých príležitost'ou, aby ho napádali. Jeho odporcom bol aj filozof Hipolyt, prvý protipápež, ktorý však odvolal svoje poblúdenie, a svoju vernosť ku Kristovi a Cirkvi neskôr spečatil mučeníctvom (porov. 13. august). Upravil katakomby, ktoré sú pomenované podľa neho. Zaviedol kántrové dni a postavil baziliku Panny Márie za Tiberom (Trastevere). Pretrpel kruté mučeníctvo, v ktorom skonal dňa 28. septembra 222. Najprv bol pochovaný v katakombách pri Via Aurelia, neskôr preniesli jeho pozostatky do chrámu Panny Márie za Tiberom, kde pod hlavným oltárom odpočívajú i dnes.
Svätého Eduarda, kráľa a vyznávača
Blahoslavení čistého srdca! (Mt 5, 8) – Posledný anglosaský kráľ, vnuk svätého Eduarda, kráľa a mučeníka. Mladosť strávil v mravne skazenom prostredí, ale čistotu si zachoval nedotknutú. Ako král' (od roku 1043) sa stal vzorom kresťanského panovníka, ktorý sa všemožne staral o svojich poddaných a upevňoval kresťanstvo v krajine. V manželstve zachoval panenstvo. Zomrel 5. januára 1066. Pochovaný je v chráme svätého Petra v Londýne.
Materstva Blahoslavenej Panny Márie
Matka Božia, oroduj za nás hriešnych! – Všeobecný koncil efezský v roku 431 slávnostne vyhlásil, že „Emanuel (Kristus) je naozaj Boh, a preto svätá Panna je Božou Rodičkou“. V roku 1931 slávila Cirkev 1500. výročie tejto významnej udalosti a na jej pamiatku Pius XI. ustanovil tento sviatok. Všetky vznešené výsady blahoslavenej Panny Márie pramenia z jej hodnosti Bohorodičky.
Už prorok Izaiáš predvidel tajomstvo Materstva Božieho (introit, graduál). Spasiteľ sa priznáva k svojej Matke (evanjelium). Ona je obrazom Cirkvi, ktorá denne počína a rodí Krista v Eucharistii a v srdciach veriacich (ofertórium). Vyhlasujeme ju za blahoslavenú, ale uvedomujeme si aj našu podobnosť s ňou, ked' prijímame Syna Božieho pod spôsobom chleba (komúnia).
Svätého Františka Borgiu, vyznávača
Vzor Kristovej poníženosti. – Pochádzal z kniežacieho rodu Kandie a bol vicekráľom Katalónie (v Španielsku). Dojatý pohľadom na mŕtve telo kráľovnej Izabely, po manželkinej smrti opustil svetský život a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, kde sa stal jej tretím generálnym predstaveným. Bol pravým vzorom poníženosti a sebazapierania. Nepoddajne odmietal všetky hodnosti, ktoré mu ponúkali. Zomrel 30. septembra 1572 v Ríme. Pochovaný bol najprv v Ríme, od roku 1617 je jeho hrob v jezuitskom chráme v Madride.
Osemnásta Nedeľa po Turíciach
Kristom uzdravení, kráčame v ústrety blaženej večnosti. – Spasiteľ uzdravuje porazeného človeka a potom ho posiela „domov“ (evanjelium). V ňom spoznávame seba. Aj s nami sa tak stane pri smrti. Spasiteľ nás cez celý náš život „uzdravuje“, počnúc od krstu po posledné pomazanie a ostatné sväté prijímanie. Takto „uzdravených pošle nás“ do nebeskej vlasti.
Túžime po večnom pokoji (introit). Čakáme druhý príchod Kristov, ktorý nás pripravených prevedie do večnej vlasti (evanjelium). Spasiteľ, ako druhý Mojžiš, pripravuje sa na obetu Nového zákona (ofertórium), uzdravuje nás a posilňuje a raz nás vovedie do svojho nebeského chrámu (komúnia).
Svätej Brigity, vdovy
Boh jej zjavil nebeské tajomstvá. – Narodila sa v roku 1303 pri Upsale (Švédsko) z kráľovského rodu. Od mladosti často rozjímala o pretrpkom umučení Pána, pričom dostávala mnoho nadprirodzených darov. Jej muž vstúpil do rehole cisterciánov a od tých čias žila len skutkom milosrdenstva. Založila rehoľu Najsvätejšieho Spasiteľa. Zomrela v roku 1373 v Ríme. Telo previezli do Wadsteny vo Švédsku.
Presvätého Ruženca Preblahoslavenej Panny Márie
Eva je tŕňom – Mária ružou (svätý Bernard). – Tento sviatok zvelebuje Pannu Máriu pre ochranu, ktorú nám poskytuje svätým ružencom. Povolil ho najprv Gregor XIII. v roku 1573 pre všetky chrámy, ktoré maly oltár ružencovej Panny Márie, na pamiatku víťazstva kresťanského vojska nad Turkami pri Lepante (7. októbra 1571). Toto víťazstvo dobyli kresťania silou modlitby svätého ruženca. Pápež Kliment rozšíril tento sviatok pre celú Cirkev, keď kresťanské zbrane znovu zvíťazily nad Turkami pod vedením kniežaťa Eugena v roku 1716.
Sv. Marek I., pápež, nasledoval na prestole svätého Petra po svätom Silvestrovi. Cirkev spravoval 9 mesiacov. Zomrel v roku 336.
S radostným srdcom prichádzame dnes sláviť najsvätejšiu obetu (introit). Panna Mária je obraz Božej Múdrosti, a preto sa ideme učiť do jej školy (lekcia). Jedným jej prostriedkom je modlitba svätého ruženca, ktorá nás učí vhlbovať sa do tajomstiev vykúpenia. Sám Boh nás učí skrz anjela Gabriela, ako máme pozdravovať Matku Spasiteľovu (evanjelium). Ona je vzorom všetkých čností, jej zásluhy obetujeme Bohu ako svoje (orácia). Tajomstvá, o ktorých uvažujeme pri modlitbe svätého ruženca, sa podobajú prekvitajúcej záhrade (komúnia).
Svätého Bruna, vyznávača
Láska k samote a mlčanlivosti. – S niekoľkými spoločníkmi sa osadil v samote Chartreuse (lat. Cartusia) pri Grenoble (Francúzsko), kde viedli prísny pustovnícky život. Takto vznikla najprísnejšia rehoľa tzv. kartuziánov, ktorá sa vyznačuje hlavne pestovaním samoty, pokánia a mlčanlivosti. Svätý Bruno zomrel v roku 1101 v kartúze La Torre v Kalabrii (Taliansko). Pochovaný je tamtiež.
Svätého Františka z Assisi, vyznávača
Franciscus pauper et humilis – chudobný a ponižený František. – Vedený milost'ou Božou, dokonale pochopil ideál chudoby Kristovej. Čo mal, rozdal chudobným a žil z almužny. Posmechu ľudí vystavený a otcom vydedený, začal hlásať život podľa evanjelia. Okolo seba zhromaždil podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorých pomenoval menšími bratmi a putujúc Umbriou hlásal pokánie a povzbudzoval ku kresťanskému životu podľa evanjelia. Innocent III. schválil rehoľu Menších bratov (Ordo Fratrum minorum – františkáni). Na konci svojho života prijal Kristove rany (sviatok 17. septembra). Zomrel v roku 1226. Pochovaný je v krypte vlastného chrámu v Assisi.
Pochopil a na vlastnom tele nosil tajomstvo Kríža (introit, lekcia). Ako poníženému a malému zjavil mu Boh svoje tajomstvá (evanjelium). Milosť Božia ho sprevádzala (ofertórium), stal sa otcom a živiteľom najpočetnejšej duchovnej rodiny (komúnia).
Svätej Terézie od Malého Ježiša, panny
„Kto je dieťaťom, nech príde ku mne“ (Prís 9,4). – Narodila sa 3. januára 1873 v Alençone (Francúzsko). Po prekonaní mnohých prekážok vstúpila do rehole karmelitánok v Lisieux. Jej život, na milosti prebohatý, charakterizuje uskutočňovanie idey detinstva Božieho (Prís 9,4). Božský Ženích ju povolal k sebe v roku 1897. Pius XI. ju kanonizoval 17. mája 1925; roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misionárov a misií a 14. marca 1928 ustanovil jej sviatok na dnešný deň. Povolaná k svojmu Ženíchovi (introit), učí nás detinstvu Božiemu (orácia, evnjelium). Obdivujeme bohatstvo milostí, ktorými ju Ježiš obdaroval (lekcia, ofertórium, komúnia).