Sedemnásta Nedeľa po Turíciach
Kristus – kráľ a zákonodarca. – Je to motív starokresťanský. Na starých rímskych mozaikách často vidíme Krista sedieť na tróne s papierovým závitkom, ako zákonníkom, v ruke. Krst viaže kresťana vernosťou plniť Kristov zákon. Spytujeme si svedomie, ako sme plnili zákon lásky. Hneď v úvode omše oslavujeme spravodlivosť a milosrdenstvo nášho Kráľa (introit). Svätý Pavol nás povzbudzuje k svornosti a jednote (lekcia). Hlavným zákonom ríše Kristovej je zákon lásky; kráľom tejto ríše je Boh a človek v jednej osobe (evanjelium). Druhý Daniel, Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, Ježiš Kristus, sa prihovára za svoj ľud, ktorý sa práve pripravuje na novozákonnú obetu (ofertórium). Náš Kráľ sa obetuje za nás a pripravuje nám kráľovskú hostinu (komúnia).
Svätého Hieronyma, kňaza a vyznávača
Čítajme knihu kníh, Písmo sväté! – Narodil sa v Stridone, v Dalmácii. Po prijatí krstu sa oddal najmä štúdiu svätých kníh. Z poverenia pápeža Damaza vyhotovil latinský preklad Písma svätého, tzv. Vulgátu, ktorú Cirkev prijala za úradný preklad Písma svätého. Niekoľko rokov žil na Východe ako pustovník, dlhé roky strávil v kláštore, založenom ním samým pri mieste Narodenia Pána v Betleheme. Tu zomrel v roku 420 a tu ho aj pochovali. Jeho telo neskôr preniesli do Ríma a uložili vo Veľkom chráme Panny Márie, uznávanom za rímsky Betlehem. Tu spočíva pri jasličkách Pánových (ad praesepe). Je jeden zo štyroch najväčších západných cirkevných Otcov.
Posviacka chrámu Svätého Michala Archanjela
Quis ut Deus? – Kto je ako Boh? – Ako vodca nebeského vojska bojuje proti zlým duchom. V Starom zákone bol ochrancom vyvoleného národa, teraz stráži nad Cirkvou Kristovou. Je ochrancom a vzorom bojovníkov Božích. Jeho ochrane a vedeniu sú zverené i duše zomierajúcich. Michael znamená „Kto je ako Boh?“
Úcta k svätému Michalovi je v Cirkvi prastará. Už Konštantín Veľký mu postavil chrám na Východe pri Bospore. Dnešný sviatok je výročím posviacky chrámu svätého Michala v Ríme pri Via Salaria. Dlhý čas býval jediným sviatkom svätých anjelov. Spájame sa s anjelmi v chválení Boha (introit, graduál, komúnia), spomíname si na všetkých anjelov (orácia), lebo prostredkujú medzi Bohom a ľuďmi (lekcia), strážia ľudí (evanjelium) a prednášajú Bohu naše modlitby (ofertórium).
Svätého Václava, vojvodcu a mučeníka
„Kto viac miluje otca alebo matku ako mňa, nie je ma hoden“ (evanjelium). – Svätý Václav, syn českého kniežaťa Vratislava a Drahomíry, bol bedlivo vychovávaný od svojej starej matky, svätej Ludmily. Jeho svätý život sa nepáčil pohanským veľmožom a títo naštvali proti nemu vlastného brata Boleslava, ktorý ho dal zavraždiť v roku 929 v Starej Boleslave. Jeho telo spočíva v katedrále svätého Víta v Prahe na Hradčanoch vo vlatnej kaplnke svätého.
Svätých Kozmu a Damiána, mučeníkov
„Bol som chorý, a navštívili ste ma“ (Mt 25, 36). – Rodní bratia a lekári (porovnaj evanjelium). Nechceli obetovať bohom, a preto ich sťali v Agä, v Cilícii, roku 303. Cisár Justinián postavil nad ich hrobom v Cyrrhu, v Sýrii, veľkú baziliku. Ich ostatky sa dostaly do Ríma, kde dal pre nich pápež Félix IV. upraviť svátyňu z pohanského chrámu na rímskom Fóre. Tu je štácia vo štvrtok 3. týždňa Veľkého Pôstu.
Cirkev si pripomína ich mená v omšovom kánone (Communicantes) a v litániách k všetkým svätým.
Spoločná omša mučeníkov Sapiéntiam bola pôvodne vlastnou omšou týchto svätých, neskôr ju privlastnili aj iným mučeníkom. Obdivujeme múdrosť svätých,že časné hodnoty obetovali za večné (introit), Cirkev ich chváli ústami starozákonného mudrca (lekcia). Prví kresťania vodievali chorých ku hrobom mučeníkov, dali sa im dotýkať plachiet, ktoré boly položené na hroby mučeníkov (evanjelium). Udalosť svätého evanjelia prežívame, ked' sme účastní na najsvätejšej obete v ich sviatok, lebo sme súčiastkou toho množstva ľudí, ktoré dnes oslavuje ich „deň narodenia“ (natale). Boh ochraňuje svojich mučeníkov (ofertórium), hoci museli pretrpieť kruté prenasledovanie, ktoré im prinieslo spoločenstvo s Kristom (komúnia).
Svätých Cypriána a Justíny, panny, mučeníkov
Duše spravodlivých sú v ruke Božej. – Cyprián, pohanský čarodejník z Antiochie, sa obrátil, ked' sa presvedčil, že jeho čary nemajú moc proti kresťanom. Nemohol totiž čarami získať kresťanskú pannu, Justíniu, istému pohanskému mladíkovi. Obidvaja zomreli za Krista okolo roku 304. Ich telá pochovala rímska matróna Rufína na svojom pozemku, neskôr ich preniesli do lateránskej baziliky a uložili blízko baptistéria.
Šestnásta Nedeľa po Turíciach
Spasiteľ lieči choré duše. – V minulú nedeľu sme sa s ním stretli ako s kriesiteľom mŕtvych, dnes stojíme pred ním ako lekárom chorých duší. Životný boj nás vyčerpáva, oslabuje. Krehkosti a menšie-väčšie poklesky v nás zatlačujú milosť. Potrebujeme liečenie. Naším lekárom je Kristus.
Svätá omša sa začína prosbou chorej duše (introit). Upevňujme sa vo viere a láske, aby v nás milosť Božia mohla pôsobiť (lekcia). Božský lekár liečil na hostine, to isté robí teraz na hostine eucharistickej; prípravou na liečenie je poníženosť (evanjelium). Naša cesta k obetnému oltáru zobrazuje život, ku ktorému potrebujeme Božiu pomoc (ofertórium). Sväté prijímanie nás posilňuje vo vernosti k Spasiteľovi; potrebné nám je najmä v ťažkých chvíľach života (komúnia).
Kántrová Sobota v Septembri
Štácia u svätého Petra
Buďme verní milosti; osud neúrodného figovníka nám je výstrahou. – Predstavujeme si nočnú bohoslužbu zo soboty na nedelu pri hrobe svätého Petra. Veriaci prvých storočí sa s osobitnou horlivosťou zúčastňovali na tejto vigilii na ukončenie kántrovćho týždňa. V symbolike tmy a svetla vidime aj my svoj zápas o spásu duše. Zápasime vo tme tohto života. Po víťaznom dobojovaní vojdeme do svetla večného života.
Ochotne vyhovieme výzve Cirkvi, aby sme sa zúčastnili na tejto vigílii (introit). V neúrodnom figovníku a v zhrbenej žene poznávame sami seba (evajelium). Preto slávime deň zmierenia (prvá lekcia), deň vďaky za žatvu a vyslobodenie z otroctva hriechu (druhá lekcia), dôverujeme, že nám Boh odpustí hriechy (tretia a štvrtá lekcia). Spomíname si na svoje duchovné znovuzrodenie v sviatosti krstu ako prechod zo smrti do života (piata lekcia). V najsvätejšej obete s Ježišom Kristom, svojím Velkňazom, podávame Bohu dokonalé zadosťučinenie za hriechy a prijímame uzdravenie (lekcia omše a evanjelium).
Spomienka Blahoslavenej Panny Márie de Mercede ako odplaty za vyslobodenie zajatých
Vyslobodí od hriechu a zo zajatia diablovho. – Tento sviatok nám pripomína založenie rehole mercedariánov pod ochranou blahoslavenej Panny Márie, ktorá dala vnuknutie svätému Petrovi Nolaskovi (sviatok 28. januára), svätému Rajmundovi z Pennafortu (sviatok 23. januára) a Jakubovi I., kráľovi aragonskému (v dnešnom Španielsku), aby založili reholu na vykupovanie kresťanov zo zajatia saracénskeho. Rehoľa začala jestvovať 10. augusta 1218.
Kántrový Piatok v Septembri
Štácia u dvanástich svätých Apoštolov
V duchu kajúcej Magdalény oplakávame svoje hriechy. – V kostole kajúcnikov, u dvanástich svätých apoštolov, zišli sme sa na prežívanie dnešnej liturgie. Chceme odčiniť hriechy a chyby uplynulého štvrťroka.
Hľadáme Pána, hľadáme jeho tvár, aby sme mu vyznali svoje hriechy (introit). Vraciame sa k Pánovi, ktorý nás občerství a dá nám vm ako zúrodenej vinici (lekcia). K Pánovi prichádzame s prosbou o odpustenie (evanjelium). Už vopred sa radujeme z blaženého odpustenia (ofertórium), ktoré nám zaručuje najsvätejšia obeta a ešte väčšmi eucharistická hostina (komúnia).
Spomienka svätého Lina, pápeža a mučeníka
Portae inferi non praevalebunt adversus eam, – brány pekelné ju nepremôžu. – Bol nástupcom svätého Petra a sťali ho okolo roku 79. Pochovaný je v krypte vatikánskej baziliky vedľa svätého Petra. Jeho meno si pripomína Cirkev v omšovom kánone pred premenením (Communicantes).
Svätého Tomáša z Villanovy, biskupa a vyznávača
Spomienka svätých Maurícia a spoločníkov, mučeníkov
Bohato dával chudobným. – Rodom Španiel (narodený v roku 1488), augustiniánsky pustovník a dvorny kazateľ Karola V., neskôr arcibiskup vo Valencii. Vyznačoval sa dobročinnost'ou voči núdznym (orácia). Zomrel 8. septembra 1555 vo Valencii, pochovaný je v tamojšom augustiniánskom chráme.
Svätý Maurícius, vodca tébskej légie, ktorá sa skladala z kresťanských vojakov a so svojim vodcom odoprela obetovať bohom, podstúpil mučeníctvo so svojimi vojakmi. Na rozkaz cisára Maximiána ich najprv zdecimovali a nakoniec všetkých rozsekali (okolo roku 300). Ich hrob je v chráme augustiniánskych kanonikov opátstva svätého Maurícia vo Švajčiarsku.
Svätého Matúša, apoštola a evanjelistu
„Nasleduj ma! – vstal a nasledoval ho“ (Mt 9, 9). – Pred obrátením sa volal Levi a bol mýtnikom. Ako apoštol napísal naše prvé evanjelium, a to pre Židov. Podanie mu pripisuje hlásanie evanjelia v Palestíne a v Etiópii, kde údajne i zomrel mučeníckou smrťou (v 1. storočí). Jeho pozostatky dal pápež Gregor VII. preniesť do Salerna (Taliansko). Tam mu zasvätil katedrálu, v ktorej uložili jeho pozostatky dňa 6. mája 1084.
Apoštol hlásal evanjelium slovom a evanjelista písmom (introit). Svätý otcovia vykladajú videnie Izaiáša o štyroch Cherubínoch ako predobraz štyroch evanjelií (lekcia). Z mýtnika sa stal apoštolom (evanjelium). Na hostine sedel za jedným stolom s Kristom: to sa stáva dnes s nami pri tejto svätej omši. Bývalý mýtnik teraz požíva s Kristom večnú slávu (ofertórium, komúnia).
Svätého Januára, biskupa, a spoločníkov mučeníkov
Slávny zástup mučeníkov. – Svätý Január, biskup beneventský, so svojím diakonom Festom, lektorom Deziderom a s niekoľkými veriacimi bol hodený dravým zverom v Puteoli pri Neapoli. Keď sa ich nedotkli, sťali ich mečom okolo roku 305 za Diokleciánovho prenasledovania. Pochovaní boli v neapolských katakombách. Hrob svätého Januára má teraz vlastnú kaplnku v neapolskej katedrále, kde opatrujú aj ampulku s jeho krvou. Každý rok na sviatok svätého Januára sa opakuje zázrak: keď zoschnutá krv príde do blízkosti jeho hlavy, ožije, akoby bola čerstvá.
Pätnásta Nedeľa po Turíciach
Kristus, náš Oživovateľ vo sviatosti krstu a pokánia. – Matka-vdova oplakáva mŕtveho syna, Cirkev oplakáva hriešnikov. Spasiteľ oživuje syna matky-vdovy a vlieva nový život do mŕtvych údov Cirkvi.
Cítime svoju hriešnosť a vzdycháme k nášmu Pomocníkovi (introit). Apoštol pokračuje v predmete predošlej nedele: máme žiť podľa ducha, a nie podla tela (lekcia). Vzkriesenie naimského mládenca je obrazom sviatosti krstu a pokánia (evanjelium). Spievame vďaku Spasiteľovi za milosť duchovného vzkriesenia (ofertórium). Eucharistia je oživujúcim pokrmom duše (komúnia).
Svätého Kornela, pápeža, mučeníka Svätého Cypriána, biskupa, mučeníka
Spomienka svätých Eufémie, Lucie a Geminiána, mučeníkov
Kristus víťazi v mučenikoch (svätý Cyprián). – Svätého Kornela, pápeža (251 – 253), poslal cisár Gallus do vyhnanstva do dnešnej Civitavecchia v Taliansku, kde zomrel ako mučeník v roku 253. Zachovával umiernenú prax pri znovuprijímaní odpadlých kresťanov do cirkevného spoločenstva, preto ho niektorí rigoristi ostro napádali. Dopisoval si so svätým Cypriánom, rečníkom, neskôr kňazom a konečne biskupom v Kartágu, kde svätého Cypriána sťali v roku 258. Pochovaný bol v Kartágu (severná Afrika), jeho zostatky teraz uctievajú v Lyone (Francúzsko).
Svätá Eufémia, mučenica, mala v Chalcedone náhrobný chrám, v ktorom sa konal všeobecný koncil (v roku 451). Rímska vdova, svätá Lucia, bola umučená spoločne so svätým Geminiánom, ktorý, povzbudený jej mučením, verejne vyznal, že je tiež kresťanom.
Sedem Bolestí Preblahoslavenej Panny Márie
Spomienka svätého Nikomeda, mučeníka
Patrónka Slovenska. – Náš národ si uctieva Sedmobolestnú ako svoju Matku a Ochrankyňu. Pútnický chrám v Šaštíne je venovaný jej úcte. Už pápež Benedikt XIII. pririekol v roku 1717 Sedmobolestnú Matku Božiu Slovensku za Patrónku a Pius XI. potvrdil túto výsadu dňa 22. apríla 1929 skrz posvätnú Kongregáciu obradov a dovolil, aby sme Sedmobolestnú ako Patrónku slovenskú vzývali osobitne na konci Loretánskych litánií.
Dnes je i výročie mučeníckej smrti svätého Nikomeda, kňaza (na konci 1. storočia), ktorý sa zdráhal obetovať pohanským bohom, a preto ho na smrť zbičovali.
Povýšenie Svätého Kríža
Skveje sa tajomstvo Kríža. – Pôvodne v dnešný deň oslavovali sviatok Nájdenia svätého Kríža (14. september 320) a spolu i výročie vysviacky baziliky svätého Hrobu. Neskôr sa pre tento sviatok určil deň 3. mája a na dnešný deň sa ustálila pamiatka znovuzískania svätého Kríža rímskym cisárom od Peržanov v roku 628. Heraklius odovzdal Kríž jeruzalemskému patriarchovi Zachariášovi dňa 3. mája 630. Oba sviatky sa zamenili.
Na kríži vyvýšený Kristus priťahuje všetkých k sebe (evanjelium). Uskutočňuje sa to najmä nekrvavou obetou kríža.
Presvätého Mena Márie
Zdravas, Hviezda morská! – Tento sviatok pre celú Cirkev nariadil Inocent X1. v roku 1683 z príležitosti oslobodenia Viedne od Turkov.
Pozdravujeme Matku Spasiteľovu a svoju Kráľovnú na jej meniny (introit), obdivujeme jej výsady (lekcia), najmä hodnosť Matky Božej (evanjelium). S ňou sa pripravujeme na príchod jej Syna (ofertórium). Pri stole Pánovom zaujímame hodnosť, podobnú Matke Božej (komúnia).
Štrnásta Nedeľa po Turíciach
Nemožno slúžiť Bohu a mamone (šiesty protiklad). – Len jeden je náš Pán, Kristus. Vo svätej omši stojíme zoči-voči s naším Pánom.
Radosť je slúžiť Bohu (introit). Musí vládnuť v nás duch, a nie telo (lekcia). Nemožno sl’užiť dvom pánom, Bohu a mamone (evanjelium). Boh sa stará o svojich, on je náš Pán (ofertórium); hľadajme teda najprv kráľovstvo Božie, a nie pominuteľné hodnoty (komúnia).