Svätého Romualda, opáta
Radostné pokánie. – Pochádzal z Raveny. Ako mladík sa utiahol do samoty a konal prísne pokánie. Jeho pokánie sa vyznačovalo duchovnou radosťou. S niekoľkými mladíkmi, ktorí ho vyhľadali, žil istý čas podľa rehole svätého Benedikta. Neskôr založil prísnu pustovnícku rehoľu kamaldulov, ktorá sa podobá kartuziánskej reholi. Jeho hrob uctievajú v kláštore svätého Blažeja vo Fabriáne (pri Ancone v Taliansku).
Nedeľa Septuagézimy
Štácia u svätého Vavrinca za hradbami
S pomocou Kristovou začíname svoj duchovný boj (Vzorom je svätý Vavrinec). – Prarodičia zhrešili v raji; od tých čias ľudstvo znáša následky tohto úpadku (čítania 1. nokturnu cez týždeň). Celý náš život je zaplnený bojom proti nepriateľom duše. Začína sa príprava na Veľkú noc. Kristus sa pripravoval na svoje víťazstvo bojom proti Božím nepriateľom. Tento jeho boj nám sprítomňuje liturgia, počnúc dnešnou nedeľou po Veľkú noc. Zapájame sa do tohto boja tak, že sa staviame k bojujúcemu Spasiteľovi a budeme robiť to, čo on.
Svätý Vavrinec, v ktorého chráme sme zhromaždení, bol horlivým spolubojovníkom Ježiša Krista. Pálili ho na rošte, ale vytrval a zvíťazil (introit). Náš svätý bol aj patrónom katechumenov, ktorí dnes začali bližšiu prípravu na prijatie svätého krstu vo veľkonočnú nedeľu. Náš život sa podobá zápasu na aréne a kto žije zdržanlivým životom, dosiahne vavrín víťazstva (Vavrinec: vavrínom ovenčený; – lekcia). Božský Hospodár (Kristus) nás volá do svojej vinice, kde sa pripravujeme na príchod Spasiteľa (ofertórium), ktorý nás povoláva za spolupracovníkov a spolubojovníkov. Posilnení a osvietení svätým prijímaním, odchádzame do zápasu každodenného života.
Keď v Ríme zaviedli predpôstnu dobu a zostavili omše troch nedieľ (Septuagézimy, Sexagézimy a Kvinkvagézimy), prežívalo večné mesto ťažké časy. Zvonka ho obliehali Longobardi, vo vnútri zúril hlad a mor. Veriaci to pokladali za Boží trest a mnohí očakávali koniec sveta. Pečať týchto ťažkých čias vidíme v orácii a omšových spevoch.
Štáciový chrám svätého Vavrinca leží ďaleko za Rímom. Veriaci kráčali v kajúcej procesii a kým dosiahli baziliku, poriadne sa unavili. Bolo to tiež obrazom nášho pozemského putovania a námah za dobytie nebeského kráľovstva.
Svätého Ondreja Korzína, biskupa a vyznávača
Záchranca poblúdilých duší. – Ako mladík zo vznešeného rodu najprv mravne poblúdil, ale čoskoro sa spamätal a vstúpil do rehole karmelitánov, kam ho matka prisľúbila. Vyznačoval sa obracaním poblúdilých duší. Ako biskup požehnane pôsobil vo Fiesole (Taliansko). Hrob má u karmelitánov vo Florencii.
Svätého Blažeja, biskupa a mučeníka
Jeho smrť nám prináša uzdravenie. – Bol biskupom Sebaste (Arménsko), vykonal mnoho zázrakov, medzi iným zachránil istého chlapca od nebezpečenstva zadrhnutia. Pre svedectvo za Krista mu sťali hlavu asi v roku 316. Hrob má v Paríži. Prislúcha medzi štrnástich svätých pomocníkov a je ochrancom pred nemocami hrtana. Preto dnes kňaz posviaca dve sviece, dotýka sa nimi hrdla veriacich a dáva požehnanie týmito slovami: „Na príhovor svätého Blažeja, biskupa a mučeníka, Boh nech ťa chráni od choroby hrdla a od každého iného zla.“
Očisťovanie Prebl. Panny Márie – Hromnice
Matka Božia darovala svetu Svetlo. – Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie.
Podla Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca počas štyridsať' dní a po pôrode dievčaťa počas šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, ak bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete ju kňaz vyhlásil za čistú.
Iný zakon sa vzťahoval na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov museli rodičia vykúpit istou sumou.
Matka Božia sa podrobila obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie.
Spasiteľ sveta sa prvý raz úradne stretáva v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňazstvom Starého zakona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Kvôli tejto príčine pomenovali Gréci dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie).
Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom zmysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnemu okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickom farbou je fialová, zatiaľ čo omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom.
Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožna akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v šiestom storočí. Napokon sa v siedmom storočí rozšíril po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ho ozdobila vlastným prvkom – procesiou.
V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (introit). Prorok Malachiáš predpovedal, že sa Kristus zjaví vo svojom chráme a ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami Spasiteľovho príchodu, vítame ho v Simeonovom duchu (ofertórium) a vo svätom prijímaní ho uzatvárame do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia).
Svätého Ignáca, biskupa a mučeníka
Kristova pšenica, pomletá mlynom mučeníctva. – Bol učeníkom svätého Jána apoštola a antiochijským biskupom v Sýrii. Za Trajánovho prenasledovania ho odsúdili na smrť a v rímskom Koloseu hodili levom. Na svojej poslednej ceste do Ríma napísal sedem povzbudzujúcich listov pre kresťanov rozličných miest; z jedného z nich je aj text dnešnej komúnie. Umučený bol medzi rokmi 110 – 118. Pochovaný je v Antiochii.
Svätá omša vychvaľuje hrdinskú stálosť mučeníka, ktorou túžil zomrieť pre Krista, aby sa zrodil pre nový život (evanjelium).
Svätého Jána Bosca, vyznávača
Starosť o budúce generácie Cirkvi. – Cítil povolanie viesť mládež. V roku 1841 ho vysvätili za kňaza. Ihneď začal svoj apoštolát medzi mužskou mládežou skrze tzv. oratóriá. Pre tento apoštolát založil kongregáciu saleziánov a pre dievčatá kongregáciu sestier Panny Márie Pomocnice kresťanov. Zomrel 31. januára 1888 v Turíne, kde je aj pochovaný. V roku 1934 ho pápež Pius XI. vyhlásil za svätého. Omša vykresľuje jeho charakteristické črty, najmä apoštolského ducha.
Svätej Martiny, panny a mučenice
Sme členmi Kristovej rodiny. – Pochádzala z poprednej rímskej rodiny, ale vyvolila si Kristovu rodinu a stala sa kresťankou. Svoj rodinný majetok rozdelila chudobným. Zomrela mučeníckou smrťou okolo roku 226. Jej ostatky objavili za pápeža Urbana VIII. v roku 1634 a uložili v jej vlastnom kostole pri rímskom Fóre.
Štvrtá Nedeľa po Zjavení Pána
Kristus je víťaz, – aj my s ním zvíťazíme. – Sme spojení zväzkom lásky (lekcia) v Kristovej lodičke (Cirkvi). Uvedomujeme si nebezpečenstvo a prosíme o pomoc (orácia). Okolo nás zúri víchor, vyvolávaný diablom, večným nepriateľom Božej ríše. Lenže nemáme sa čoho báť, lebo s nami je Spasiteľ, ktorý víťazí nad nepriateľskými mocnosťami; jeho dielo brány pekelné nepremôžu (evanjelium). V tejto svätej obete prichádza medzi nás Kristus-víťaz, a posilní nás v dôvere, uistí o svojej pomoci a nasýtených svojim Telom, urobí nás schopnými víťazstva nad Kristovými nepriateľmi aj nad nepriateľmi našej duše. V najsvätejšej obete prežívame s učeníkmi prítomnosť Krista, víťazného Pána prírodných síl a nepriateľskej moci.
Svätého Petra Nolaska, vyznávača
Výkupca zajatých. – Pochádzal z južného Francúzska. So svätým Rajmundom (sviatok 23. januára) založil rehoľu Panny Márie na vykupovanie zajatcov. Zomrel v Barcelone 25. decembra 1256. Tam je aj pochovaný.
Obrátenie Svätého Pavla, apoštola
„Viem, komu som uveril.“ – Udalosť obrátenia apoštola národov má veľký význam pre Cirkev. Pôvodne to bol sviatok prenesenia jeho pozostatkov z úkrytu v katakombách svätého Sebastiána do vlastnej baziliky. Alebo azda prenesenie plachiet, ktoré sa dotkly jeho tela do Gálie. Neskôr mal tento sviatok názov „Prenesenie a obrátenie svätého Pavla“; nakoniec ostal len druhý titul. Svätá omša oslavuje milosť obrátenia a vznešenosť apoštolskćho úradu.
Svätého Timoteja, biskupa a mučeníka
Verný Kristovi až do jeho príchodu. – Bol miláčikom svätého Pavla, ktorý mu napísal dva listy. Apoštol ho ako biskupa poveril správou veriacich v Efeze. Tu zomrel mučeníckou smrťou na konci prvého storočia. Pochovaný je v kostole apoštolov v Carihrade.
Svätého Rajmunda z Peñafortu, vyznávača
Prinášajme hodné ovocie pokánia. – Ako štyridsaťpäťročný vstúpil do rehole dominikánov, kde sa stal generálnym predstaveným. So svätým Petrom Nolaskom založil rehoľu Panny Márie na vykupovanie zajatých kresťanov. Z Baleárskych ostrovov zázračne preplával na svojom plášti do Barcelony. Zomrel takmer storočný v rok 1275. Spočíva v Barcelone.
Tretia Nedeľa po Zjavení Pána
Kristus je lekárom ľudstva, – lieči aj nás. – Touto nedeľou zanecháva liturgia dejiny skrytého života Kristovho. Odteraz si volí úseky z evanjelií, ktoré, ako zázraky alebo náuky, objasňujú vlastnosti Krista Kráľa a jeho kráľovstva.
Zasa prichádza k nám Spasiteľ ako Kráľ, sprevádzaný zástupmi anjelov (kňaz a jeho asistencia, – introit). Priznávame, že sme chorí a prosíme, aby Spasiteľ aj nad nás vystrel svoju pravicu (orácia). Lenže aj sami sa musíme liečiť zo svojich chýb a nedokonalostí a ochotne prijímať lieky, podávané v posväcujúcom učení (lekcia). Kristus uzdravuje malomocného (evanjelium) a v jeho osobe vidíme seba. Vediac o nadprirodzených liečivých účinkoch tejto najsvätejšej obety, už vopred spievame s uzdraveným malomocným pieseň vďaky (ofertórium). Pravica Pánova sa vo svätých sviatostiach dotýka aj nás, najmä pri svätom krste a v každej svätej omši. I dnes pri premenení prichádza Božský Lekár a dotýka sa ma pri svätom prijímaní. Máme naozaj obdivovať zázračné účinky svätého prijímania ako liečenia duše. Dnes prežívame obetu a obetnú hostinu v duchu poníženého malomocného. Spevy tejto nedele (introit, graduál s alelujou, ofertórium a komúnia) opakujú sa nezmenene vo všetky ďalšie nedele po Zjavení Pána.
Svätého Fabiána, pápeža a mučeníka; Svätého Sebastiána, mučeníka
Duch mučenikov nás posilňuje. – Svätého pápeža Fabiána (panoval v rokoch 236-350) umučili medzi prvými za cisára Decia. Pochovali ho v Kalixtových katakombách (v pápežskei krypte). – Svätého Sebastiána ako dôstojnika stráže Diokleciánovej ostreľovali šípmi. Po vyzdravení verejne pokarhal cisára pre nespravodlivosť voči kresťanom. Preto ho sochormi usmrtili. Leží v katakombách, pomenovaných podľa neho. Nad jeho hrobom stojí jedna zo siedmich hlavných bazilík Ríma. Uctieva sa ako patrón proti moru.
Omšu ovládajú myšlienky nespravodlivého zaobchádzania s mučeníkmi (introit), radosti nad víť'azstvom (lekcia) a nespočetných zázrakov, obsiahnutých na príhovor svätého Sebastiána (evanjelium).
Svätého Antona, opáta
Bojovník proti diablovi. – „Otec mníchov“, menovaný aj „Veľkým“, patrí medzi najvýznamnejších pustovníkov líbyjskej púšte. Zhromaždil okolo seba mnoho učeníkov. Pochovali ho r. 356 na vrchu Kolzin pri Červenom mori, v 6. stor. ho preniesli do Alexandrie, dnes sú jeho pozostatky v chráme St. Julien v Arles (Francúzsko).
Svätého Marcela I., pápeža a mučeníka
Cirkev stojí na skale Petrovej. – V prijímaní padnutých kresťanov, ktorí zapreli svoju vieru, uplatňoval múdru umiernenosť, preto sektári donatisti tuho napádali svätého Marcela. Za tohto boja ho cisár Maxentius uväznil a poslal do vyhnanstva, kde v roku 309 podľahol utrpeniu. Jeho telo pochovali v katakombách svätej Priscily, neskôr ho preniesli do vlastného chrámu na Via lata v Ríme.