Svätého Hieronyma, kňaza a vyznávača
Čítajme knihu kníh, Písmo sväté! – Narodil sa v Stridone, v Dalmácii. Po prijatí krstu sa oddal najmä štúdiu svätých kníh. Z poverenia pápeža Damaza vyhotovil latinský preklad Písma svätého, tzv. Vulgátu, ktorú Cirkev prijala za úradný preklad Písma svätého. Niekoľko rokov žil na Východe ako pustovník, dlhé roky strávil v kláštore, založenom ním samým pri mieste Narodenia Pána v Betleheme. Tu zomrel v roku 420 a tu ho aj pochovali. Jeho telo neskôr preniesli do Ríma a uložili vo Veľkom chráme Panny Márie, uznávanom za rímsky Betlehem. Tu spočíva pri jasličkách Pánových (ad praesepe). Je jeden zo štyroch najväčších západných cirkevných Otcov.
Posviacka chrámu Svätého Michala Archanjela
Quis ut Deus? – Kto je ako Boh? – Ako vodca nebeského vojska bojuje proti zlým duchom. V Starom zákone bol ochrancom vyvoleného národa, teraz stráži nad Cirkvou Kristovou. Je ochrancom a vzorom bojovníkov Božích. Jeho ochrane a vedeniu sú zverené i duše zomierajúcich. Michael znamená „Kto je ako Boh?“
Úcta k svätému Michalovi je v Cirkvi prastará. Už Konštantín Veľký mu postavil chrám na Východe pri Bospore. Dnešný sviatok je výročím posviacky chrámu svätého Michala v Ríme pri Via Salaria. Dlhý čas býval jediným sviatkom svätých anjelov. Spájame sa s anjelmi v chválení Boha (introit, graduál, komúnia), spomíname si na všetkých anjelov (orácia), lebo prostredkujú medzi Bohom a ľuďmi (lekcia), strážia ľudí (evanjelium) a prednášajú Bohu naše modlitby (ofertórium).
Svätého Václava, vojvodcu a mučeníka
„Kto viac miluje otca alebo matku ako mňa, nie je ma hoden“ (evanjelium). – Svätý Václav, syn českého kniežaťa Vratislava a Drahomíry, bol bedlivo vychovávaný od svojej starej matky, svätej Ludmily. Jeho svätý život sa nepáčil pohanským veľmožom a títo naštvali proti nemu vlastného brata Boleslava, ktorý ho dal zavraždiť v roku 929 v Starej Boleslave. Jeho telo spočíva v katedrále svätého Víta v Prahe na Hradčanoch vo vlatnej kaplnke svätého.
Svätých Kozmu a Damiána, mučeníkov
„Bol som chorý, a navštívili ste ma“ (Mt 25, 36). – Rodní bratia a lekári (porovnaj evanjelium). Nechceli obetovať bohom, a preto ich sťali v Agä, v Cilícii, roku 303. Cisár Justinián postavil nad ich hrobom v Cyrrhu, v Sýrii, veľkú baziliku. Ich ostatky sa dostaly do Ríma, kde dal pre nich pápež Félix IV. upraviť svátyňu z pohanského chrámu na rímskom Fóre. Tu je štácia vo štvrtok 3. týždňa Veľkého Pôstu.
Cirkev si pripomína ich mená v omšovom kánone (Communicantes) a v litániách k všetkým svätým.
Spoločná omša mučeníkov Sapiéntiam bola pôvodne vlastnou omšou týchto svätých, neskôr ju privlastnili aj iným mučeníkom. Obdivujeme múdrosť svätých,že časné hodnoty obetovali za večné (introit), Cirkev ich chváli ústami starozákonného mudrca (lekcia). Prví kresťania vodievali chorých ku hrobom mučeníkov, dali sa im dotýkať plachiet, ktoré boly položené na hroby mučeníkov (evanjelium). Udalosť svätého evanjelia prežívame, ked' sme účastní na najsvätejšej obete v ich sviatok, lebo sme súčiastkou toho množstva ľudí, ktoré dnes oslavuje ich „deň narodenia“ (natale). Boh ochraňuje svojich mučeníkov (ofertórium), hoci museli pretrpieť kruté prenasledovanie, ktoré im prinieslo spoločenstvo s Kristom (komúnia).
Sedemnásta Nedeľa po Turíciach
Kristus – kráľ a zákonodarca. – Je to motív starokresťanský. Na starých rímskych mozaikách často vidíme Krista sedieť na tróne s papierovým závitkom, ako zákonníkom, v ruke. Krst viaže kresťana vernosťou plniť Kristov zákon. Spytujeme si svedomie, ako sme plnili zákon lásky. Hneď v úvode omše oslavujeme spravodlivosť a milosrdenstvo nášho Kráľa (introit). Svätý Pavol nás povzbudzuje k svornosti a jednote (lekcia). Hlavným zákonom ríše Kristovej je zákon lásky; kráľom tejto ríše je Boh a človek v jednej osobe (evanjelium). Druhý Daniel, Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, Ježiš Kristus, sa prihovára za svoj ľud, ktorý sa práve pripravuje na novozákonnú obetu (ofertórium). Náš Kráľ sa obetuje za nás a pripravuje nám kráľovskú hostinu (komúnia).
Svätého Matúša, apoštola a evanjelistu
„Nasleduj ma! – vstal a nasledoval ho“ (Mt 9, 9). – Pred obrátením sa volal Levi a bol mýtnikom. Ako apoštol napísal naše prvé evanjelium, a to pre Židov. Podanie mu pripisuje hlásanie evanjelia v Palestíne a v Etiópii, kde údajne i zomrel mučeníckou smrťou (v 1. storočí). Jeho pozostatky dal pápež Gregor VII. preniesť do Salerna (Taliansko). Tam mu zasvätil katedrálu, v ktorej uložili jeho pozostatky dňa 6. mája 1084.
Apoštol hlásal evanjelium slovom a evanjelista písmom (introit). Svätý otcovia vykladajú videnie Izaiáša o štyroch Cherubínoch ako predobraz štyroch evanjelií (lekcia). Z mýtnika sa stal apoštolom (evanjelium). Na hostine sedel za jedným stolom s Kristom: to sa stáva dnes s nami pri tejto svätej omši. Bývalý mýtnik teraz požíva s Kristom večnú slávu (ofertórium, komúnia).
Sedem Bolestí Preblahoslavenej Panny Márie
Spomienka svätého Nikomeda, mučeníka
Patrónka Slovenska. – Náš národ si uctieva Sedmobolestnú ako svoju Matku a Ochrankyňu. Pútnický chrám v Šaštíne je venovaný jej úcte. Už pápež Benedikt XIII. pririekol v roku 1717 Sedmobolestnú Matku Božiu Slovensku za Patrónku a Pius XI. potvrdil túto výsadu dňa 22. apríla 1929 skrz posvätnú Kongregáciu obradov a dovolil, aby sme Sedmobolestnú ako Patrónku slovenskú vzývali osobitne na konci Loretánskych litánií.
Dnes je i výročie mučeníckej smrti svätého Nikomeda, kňaza (na konci 1. storočia), ktorý sa zdráhal obetovať pohanským bohom, a preto ho na smrť zbičovali.
Povýšenie Svätého Kríža
Skveje sa tajomstvo Kríža. – Pôvodne v dnešný deň oslavovali sviatok Nájdenia svätého Kríža (14. september 320) a spolu i výročie vysviacky baziliky svätého Hrobu. Neskôr sa pre tento sviatok určil deň 3. mája a na dnešný deň sa ustálila pamiatka znovuzískania svätého Kríža rímskym cisárom od Peržanov v roku 628. Heraklius odovzdal Kríž jeruzalemskému patriarchovi Zachariášovi dňa 3. mája 630. Oba sviatky sa zamenili.
Na kríži vyvýšený Kristus priťahuje všetkých k sebe (evanjelium). Uskutočňuje sa to najmä nekrvavou obetou kríža.
Presvätého Mena Márie
Zdravas, Hviezda morská! – Tento sviatok pre celú Cirkev nariadil Inocent XI. v roku 1683 z príležitosti oslobodenia Viedne od Turkov.
Pozdravujeme Spasiteľovu Matku a svoju Kráľovnú na jej meniny (introit), obdivujeme jej výsady (lekcia), najmä hodnosť Matky Božej (evanjelium). S ňou sa pripravujeme na príchod jej Syna (ofícium). Pri Pánovom stole zaujímame hodnosť, podobnú Matke Božej (komúnia).
Pätnásta Nedeľa po Turíciach
Kristus, náš Oživovateľ vo sviatosti krstu a pokánia. – Matka-vdova oplakáva mŕtveho syna, Cirkev oplakáva hriešnikov. Spasiteľ oživuje syna matky-vdovy a vlieva nový život do mŕtvych údov Cirkvi.
Cítime svoju hriešnosť a vzdycháme k nášmu Pomocníkovi (introit). Apoštol pokračuje v predmete predošlej nedele: máme žiť podľa ducha, a nie podla tela (lekcia). Vzkriesenie naimského mládenca je obrazom sviatosti krstu a pokánia (evanjelium). Spievame vďaku Spasiteľovi za milosť duchovného vzkriesenia (ofertórium). Eucharistia je oživujúcim pokrmom duše (komúnia).
Narodenie Preblahoslavenej Panny Márie
Spomienka svätého Hadriána, mučeníka
Tvoje narodenie, Panna Mária, prinieslo svetu radosť! – Panna Mária je ranná hviezda, ktorá zvestuje východ Slnka spravodlivosti, Ježiša Krista. Ako Spasiteľova Matka je bez poškvrny počatá, a preto jej narodenie je najsvätejšie spomedzi všetkých ľudí. Okrem neho slávime len narodenie svätého Jána Krstiteľa. Tento sviatok bol známy v Ríme už v siedmom storočí.
Svätý Hadrián najprv prenasledoval kresťanov ako pohan, potom sa obrátil, ba obsiahol aj mučenícku korunu okolo r. 300 v Nikomédii. Pápež Honorius I. postavil na jeho česť kostol, v ktorom dal uložiť ostatky svätého mučeníka. Na mariánske sviatky z tohto chrámu vychádzala procesia do Veľkého chrámu Panny Márie. Preto bola spomienka svätého Hadriána určená na tento deň.
Obdivujeme Máriinu materskú hodnosť (introit, graduál), sledujeme rodokmeň Ježiša Krista podľa predkov svätého Jozefa (evanjelium), na konci tejto dokumentárnej listiny objavuje sa popri jej ženíchovi aj meno Kristovej Matky. Panna a Matka v jednej osobe (sekréta). ktorá jediná bola hodná v živote nosiť Božieho Syna (komúnia). Na tejto hodnosti sme účastní pri sv. prijímaní.
Nanebovzatie Preblahoslavenej Panny Márie
Znamenie veľké ukázalo sa na nebi (introit). – Sviatok blaženej smrti a slávneho nanebovzatia Panny Márie. Nanebovzatie Bohorodičky je dogmou, slávnostne vyhlásenou 1. novembra 1950 pápežom Piom XII. Boh urobil s ňou výnimku pri počatí, že nepodliehala zákonu dedičného hriechu; ale výnimku tvorí aj jej smrť: zomrela, lenže Boh ju po smrti vzkriesil a jej telo, z ktorého sa zrodil Syn Boží, nesmelo podľahnúť porušeniu. Obvyklé svätenie bylín vzniklo z prirovnania Panny Márie ku „kvetom poľným a ľaliám údolí“ a z príjemnej vône jej čností. Treba tu myslieť aj na nábožné podanie, keď apoštoli otvorili Máriin hrob, našli v ňom kvety, a nie jej telo. Pôvod tohto sviatku (ako Dormitio Beatæ Mariæ Virginis – Usnutie blahoslavenej Panny Márie) dá sa na Východe sledovať až do čias pred chalcedonským snemom (451), na Západe jestvoval isto už v siedmom storočí. Po slávnostnom vyhlásení nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie za článok viery omša sviatku dostala nový formulár. Vyzdvihuje sa v ňom víťazstvo Matky Božej, jej sláva a jej mocný príhovor.
Premenenie Pána Nášho Ježiša Krista
Kristus, Kráľ slávy. – Syn Boží, ktorý prišiel na svet v rúchu služobníka, pred svojím umučením len raz ukázal svoju Božskú slávu, a to len trom najdôvernejším apoštolom, aby ich posilnil pre skúšky, ktoré ich čakajú pri utrpení Kristovom, a aby im dal okúsiť aj ich budúce oslávenie.
Stopy tohto sviatku nachádzame na Východe už v piatom storočí. Na Západe ho zaviedol pápež Kalixt III. v roku 1457 z príležitosti dobytia Belehradu od Turkov Jánom Huňadym a pričinením svätého Jána Kapistrána.
Svätý Xystus II. (257-258) za prenasledovania cisára Valeriána krátky čas spravoval Cirkev. Vojaci ho chytili v čase slávenia omše, sťali ho na biskupskom tróne spolu s prisluhujúcimi diakonmi, Felícisimom a Agapítom, a dvoma inými diakonmi. Jeho diakonom bol aj svätý Vavrinec, ktorý zomrel o tri dni neskôr. V omšovom kánone (Communicantes) ho spomíname ho spolu so svätým Vavrincom. Pochovaný bol v pápežskej krypte Kalistových katakomb.
Tajomstvo premenenia sprítomňuje sa nám dnes vo svätej omši. Svätý Peter ako svedok nám potvrdzuje pravdivosť udalosti (lekcia), ktorú nám dopodrobna rozvádza evanjelium. Ofertórium nás pripravuje na veľkú chvíľu toho premenenia, ktorého predobraz bude sa práve odohrávať pred našimi očami a ktorého záruku prijímame vo svätej Hostii (komúnia).
Svätej Márie Magdalény, kajúcnice
Kajúcnica veľkej lásky. – Pochádzala z Magdaly pri Genezaretskom jazere. Po obrátení sa stala horlivou Spasiteľovou učeníčkou. Vytrvala s ním aj pod krížom a sprevádzala ho až ku hrobu. Vo veľkonočné ráno šla mu vykonať poslednú poctu, ešte naposledy chcela pomazať jeho telo; no tu sa dozvedela, že vstal zmŕtvych. Radostnú zvesť odnáša apoštolom (preto je v dnešnej omši krédo). Liturgia vidí v nej aj Máriu, sestru Lazárovu z Betánie, ktorá pred smrťou pomazala Spasiteľovi nohy (orácia), a kajúcu hriešnicu, ktorej u farizeja Šimona odpustil hriechy (evanjelium). Z lásky ku Spasiteľovi odvrátila sa od hriechu (introit) a stala sa jeho nevestou (lekcia, ofertórium, komúnia). Dnes v duchu Márie Magdalény a v jej spoločenstve slávime obetnú hostinu s Kristom.
Siedma nedeľa po Turícach
Ríša Božia a ríša diablova (prvý protiklad). – Odriekame sa diabla a bližšie sa primykáme ku Kristovi.
Liturgia predchádzajúcich troch nedieľ nás upevňovala v základných zásadách nadprirodzeného života, a to (1) skrze Cirkev dostaneme sa do neba, (4. nedeľa), (2) kresťanský život spočíva na zákone lásky (5. nedeľa), (3) dva hlavné prostriedky spasenia sú krst a Eucharistia (6. nedeľa).
Dnešnou nedeľou začína sa séria dvojitých obrazov, jeden z ríše Božej, druhý z ríše tohto sveta.
Občania ríše Božej sú šťastní (introit). Apoštol opisuje rozdiel medzi službou Božou a službou hriechu (lekcia), to značí aj protiklad dvoch stromov, úrodného a neúrodného (evanjelium). Obeta Nového zákona, na ktorú sa pripravujeme, vysoko prevyšuje nedokonalé obety Starého zákona, ktoré sa podobajú neúrodnému stromu (ofertórium). V tomto vedomí schádzame sa dnes s väčšou oddanosťou okolo obetného oltára a pohostinného stola Kristovho (komúnia).
Svätého Bonaventúru, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učiteľ serafínsky. – Narodil sa v roku 1221 vo Viterbe (Toskánsko), ešte v mladom veku vstúpil do rehole svätého Františka, kde čoskoro nadobudol veľkú povesť: stal sa učiteľom posvätných vied v Paríži a kapitula rehole vyvolila ho sotva tridsaťšesťročného za generála. V roku 1273 sa stal kardinálom. Zomrel v roku 1374 na lyonskom sneme; tam bol pochovaný, ale kalvínski fanatici spálili jeho relikvie v roku 1562. Popri svätom Tomášovi Akvinskom, s ktorým bol v úzkom priateľstve, je najväčším predstaviteľom scholastiky („Doctor seraphicus“).
Šiesta nedeľa po Turícach
Kristus sa stará o náš nadprirodzený život krstom a Eucharistiou. – Krst je základom nadprirodzeného života v nás, sväté prijímanie v nás tento život posilňuje a rozvíja. Liturgia nám dnes prízvukuje tieto dva piliere duchovného života. Pri tejto svätej omši cítime väčšmi než inokedy svoju príslušnosť k Božiemu ľudu, ktorý si sám Božský Spasiteľ ochraňuje (introit). Lekcia nás poučuje o krste, evanjelium o Sviatosti Oltárnej. Keď sa začína obeta (ofertórium), v duchu kráčame aj my k oltáru. Je to obraz približovania sa ku Kristovi v tejto sv. omši. Aj sa s ním stretáme vo chvíli premenenia. So spevom chvály si sadáme k bohatému Spasiteľovmu stolu (komúnia).
—Misál latinsko–slovenský, SSV 1952
Piata nedeľa po Turícach
Láska k Bohu predpokladá lásku k bližnému, – oboje čerpáme od Krista. – Kresťanstvo v podstate je náboženstvom lásky. Zákon dvojitej lásky, lásky k Bohu a lásky k blížnemu, je základným pilierom kresťanskej mravouky. Zákon lásky nám ukladá sviatosť krstu. Spasiteľ prichádza k nám dnes, aby nám zdôraznil túto povinnosť.
Prosíme o milosť Kristovej lásky (introit). Dobre si uvedomíme poučenie svätého Petra apoštola a aj samého Spasiteľa o pravej kresťanskej láske (lekcia, evanjelium). Keď ideme v ústrety obetujúcemu sa Spasiteľovi, sľubujeme, že zachováme jeho poslednú vôľu o láske (ofertórium). Spoločný stôl so Spasiteľom a jeho vyvolenými nám tiež ukladá záväzok lásky (komúnia).
—Misál latinsko–slovenský, SSV 1952
Predrahej Krvi Nášho Pána Ježiša Krista
Cena nášho vykúpenia. – Liturgia Veľkého piatku, sviatky Božieho Tela a Božského Srdca nás už upozornili na nesmiernu cenu nášho vykúpenia. Dnes sa Cirkev venuje výlučne mysteriám, ktoré sa každodenne odohráva na našich oltároch, ked' sa na slová premenenia víno v kalichu premení na Krv Ježiša Krista. Tento sviatok ustanovil Pius IX. v roku 1849 po šťastnom návrate do Ríma. Dnešnú vysokú hodnosť mu prisúdil Pius XI. v roku 1934 na pamiatku osláv tisíceho deväťsteho výročia Spasiteľovej smrti.
Vďačným srdcom si pripomíname, že Baránok Boží nás vykúpil svojou predrahou Krvou (introit, lekcia). Túto Krv s vodou vylial Spasiteľ na kríži zo svojho Srdca (evanjelium). Tá istá Krv pramení na našich oltároch z najsvätejšej obety (orácia). Kristova prítoumosť pod spôsobom vína, ako Krv, ktorá zmyla hriechy sveta, je nám predobrazom jeho príchodu na konci časov (komúnia).
Sv. Petra a Pavla, apoštolov
„Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). – Svätí apoštolovia Peter a Pavol zomreli mučeníckou smrťou za cisára Nera v roku 67. Obidvoch pochovali na kresťanskom pohrebisku: svätého Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky svätého Petra, svätého Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky svätých apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 ich tajne preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby svätého Šebastiána), kde ich dva roky ukrývali. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb svätého Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si dnes pripomíname, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi.
V duchu sme pri hrobe svätého Petra. V prichádzajúcom clebrantovi spoznávame osobu svätého Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z Herodesových rúk (introit). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením Kristovho prisľúbenia, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanjelium). V spoločenstve s apoštolskými kniežatami prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za Kristov svadobný stôl (ofertórium, komúnia).
Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave svätého Petra, keďže liturgia oslávi svätého Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň.